Internetový časopis pre pôvodné teoretické a výskumné štúdie z oblasti spoločenských vied

Remigration of former Czechoslovak optants and their descendants from Ukraine to Slovakia in the 90’s of the 20th century

Reemigrácie bývalých československých optantov a ich potomkov z Ukrajiny na Slovensko v 90. rokoch 20. storočia

Autor:

Michal Šmigeľ, Katedra histórie, Filozofická fakulta, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica, michal.smigel@umb.sk

doi: https://doi.org/10.31577/cas.2019.00.547

ISSN: 1335-3608

Abstrakt (sk)

Štúdia sa zameriava na presídlenie osôb slovenského pôvodu – tzv. teritoriálnych Slovákov, resp. „černobyľcov“ – z Ukrajiny na Slovensko v 90. rokoch 20. storočia. Tento proces autori charakterizujú ako druhú etapu reemigracie bývalých optantov (presídlených z Československa do Sovietskeho zväzu v roku 1947), členov ich rodín a ich potomkov, ktorá vlastne nadväzuje na masovú reemigráciu zo 60. rokov 20. storočia. Skúmajú sa predpoklady reemigrácie, samotný priebeh príprav a realizácie presťahovania a aj celkové výsledky presídlenia v rokoch 1993 – 1998. Metodologickým východiskom výskumu sa stali zásady objektivizmu a historizmu, ktoré umožňujú nestranný a vecný prístup k analýze skúmaných problémov, kritické vyhodnotenie zdrojov (prostredníctvom analytickej, progresívnej a komparatívnej metódy, priamej a nepriamej metódy) a sumarizáciu poznatkov ako výsledku analýzy súboru skutočností a taktiež zobrazenie javov v priebehu a v kontexte historickej situácie. Výskum predmetnej problematiky dospieva k záverom, že spúšťacím mechanizmom druhej etapy reemigrácie bývalých československých optantov z oblasti ukrajinskej Volyne na Slovensko v 90. rokoch minulého storočia bola nepochybne havária na Černobyľskej atómovej elektrárni v roku 1986 a proces rozpadu Sovietskeho zväzu začiatkom 90. rokov 20. storočia. Na výzvu Ukrajiny, Bieloruska a Ruskej federácie o zmiernenie následkov černobyľskej katastrofy medzi mnohými štátmi sveta zareagovalo aj Československo. Okrem podania humanitárnej pomoci prejavila vláda Československej socialistickej republike ochotu presídliť z postihnutých oblasti na územie republiky osoby českého a slovenského pôvodu. Nasledoval proces rokovaní so sovietskymi orgánmi (neskôr ukrajinskými a bieloruskými), zložitý legislatívny proces a príprava presídlenia (s cieľom zabezpečiť presídlencom bývanie, zamestnanie, sociálne zabezpečenie, jazykové kurzy, rekvalifikáciu atď.). Prvorado sa v rokoch 1991 – 1993 realizovalo presídlenie osôb českého pôvodu z Ukrajiny a Bieloruska na územie Českej republiky (okolo 1800 osôb – 600 rodín). Toho času slovenské orgány ešte stále pripravovali potrebnú legislatívu na presídlenie zainteresovaných osôb na Slovensko a zhromažďovalo informácie o pobyte bývalých optantov na Ukrajine. Samotné presídlenie 1221 osôb z Volyňskej a Rivnenskej oblastí Ukrajiny na Slovensko bolo realizované v rokoch 1993 – 1998 celkovo v 19 turnusoch. Reemigranti boli rozmiestnení (do pridelených bytových jednotiek) po celom území krajiny v 8 krajoch, 30 okresoch – 45 mestách a obciach Slovenska. Na území Slovenska boli presídlenci zabezpečení finančnou pomocou, sociálnou i lekárskou starostlivosťou, bola im poskytnutá pomoc pri vybavovaní zamestnania. Všetky náklady spojené s presídlením a osídlením hradila Slovenská republika. Organizáciu presídlenia zabezpečoval úrad vládneho splnomocnenca, pracovníci slovenského zastupiteľského orgánu v Kyjeve a Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. V roku 1999 bolo presídlenie bývalých optantov, ich potomkov a členov ich rodín zastavené pre nedostatok finančných prostriedkov na jeho ďalšiu realizáciu. Samotné presídlenie osôb slovenského pôvodu – „černobyľcov“ v 90. rokoch 20. storočia sa uskutočňovalo v období zložitej transformácie slovenskej spoločnosti spojenej so vznikom samostatnej Slovenskej republiky a novým politicko-ekonomickým smerovaním krajiny. Po presídlení z Ukrajiny sa na začiatku veľká časť presídlencov zaradila medzi sociálne slabšie vrstvy spoločnosti a museli začať a usporiadať si svoj život v novom prostredí a za nových podmienok, boriť sa s problémami adaptácie a integrácie do slovenskej spoločnosti. Napriek istým prieťahom samotného procesu presídlenia, niektorým organizačným chybám, neschopnosti uspokojiť záujem všetkých zainteresovaných v presídlení na Slovensko a nedotiahnutej „postemigračnej“ fázy, však túto presídleneckú akciu slovenskej vlády v rokoch 1993 – 1998 je možné označiť za celkom úspešný projekt. V zásade išlo o jedinečnú (doposiaľ) akciu humanitárneho charakteru v novodobých dejinách Slovenska, namierenú na presídlenie osôb slovenského pôvodu do historickej vlasti a odstránenie historických krívd minulosti.

Abstract

The paper aims to resettlement of Slovak people – so-called territorial Slovaks, also called „Chernobyls“ – from Ukraine to Slovakia in the 90’s of the 20th century. Authors characterize this process as the second phase of remigration of former optants (those resettled from Czechoslovakia to the Soviet Union in 1947), members of families and their descendants. This phase is related to a mass remigration from the 60’s of the 20th century. The core of the research is assumption of remigration, course of preparation and realization of moving and final results of resettlement in 1993–1998. Methodological basis of the research consists of principles of objectivism and historicism. These principles enable impartial and objective approach to analysis of researched problems, critical evaluation of sources (through analytical, progressive and comparative method, direct and indirect method) and summarization of knowledge as a result of analysis of reality and depiction of phenomena in the course and context of historical situation. Research of the problems comes to results that the starting point of the second phase of remigration of former Czechoslovak optants from the area of Ukrainian Volhynia to Slovakia in the 90’s of the last century was the Chernobyl disaster in 1986 and disintegration of the Soviet Union at the beginning of the 90’s of the 20th century. Czechoslovakia had also reacted to the appeal of Ukraine, Belarus and the Russian Federation to mitigate the consequences of the Chernobyl disaster among many states in the world. Besides providing humanitarian aid, the Government of the Czechoslovak Socialist Republic has shown the willingness to relocate Czech and Slovak people from the affected area to the territory of the republic. The next step was a negotiation process with the Soviet authorities (later Ukrainian and Belarusian), a complex legislative process and preparation for resettlement (to ensure housing, employment, social security, language courses, retraining, etc.).  At the first place, during 1991–1993, the resettlement of persons of Czech origin from Ukraine and Belarus to the territory of the Czech Republic (around 1800 persons – 600 families) was carried out. At that time Slovak authorities were still preparing the necessary legislation to relocate the concerned people to Slovakia and to collect information on the residence of former optants in Ukraine. The resettlement itself of 1221 people from Volyn and Rivne Oblast of Ukraine to Slovakia was carried out in 1993–1998 in 19 turns in total.  Remigrants were deployed (in allocated housing units) throughout the country's territory in 8 counties, 30 districts – 45 towns and municipalities in Slovakia. On the territory of Slovakia, resettled persons were provided by financial aid, social and medical care and they were provided with help in the process of looking for a job. All costs associated with resettlement and settlement have been paid by the Slovak Republic. The process of organization of the resettlement has led the government's office, the staff of the Slovak embassy in Kiev and the Migration Office of the Ministry of the Interior of the Slovak Republic. In 1999, the resettlement of former optants, their descendants and members of their families was stopped due to lack of funds for its further implementation. The resettlement itself of persons of Slovak origin – „Chernobyls“ in the 90‘s of the 20th century has been carried out at the time of complex transformation of Slovak society associated with the formation of independent Slovak Republic and a new political-economic direction of the country. After the resettlement from Ukraine, a larger part of the resettles was initially classified as the socially weaker levels of society and had to start and organize their lives in a new environment and under new conditions, dealing with problems of adaptation and integration into Slovak society. Despite some delays in the resettlement process itself, some organizational mistakes, the inability to satisfy the interest of all those involved in resettlement in Slovakia and the unplanned "post-migration" phase, this resettlement action of the Slovak government in 1993–1998 can be described as a quite successful project. Basically, it was a unique (so far) humanitarian action in the modern history of Slovakia aimed at resettling Slovak people into a historical homeland and removing the historical crises of the past.

Bibliografické informácie (sk)

ŠMIGEĽ, Michal. Reemigrácie bývalých československých optantov a ich potomkov z Ukrajiny na Slovensko v 90. rokoch 20. storočia. In Človek a spoločnosť [Individual and  Society], 2019, roč. 22, Supplement, s. 148-166. doi: https://doi.org/10.31577/cas.2019.00.547

Bibliographic information

ŠMIGEĽ, Michal. Remigration of former Czechoslovak optants and their descendants from Ukraine to Slovakia in the 90’s of the 20th century. Človek a spoločnosť [Individual and  Society], 2019, Vol. 22, Supplement, pp. 148-166. doi: https://doi.org/10.31577/cas.2019.00.547

Článok v PDF

Zdieľať článok