Internetový časopis pre pôvodné teoretické a výskumné štúdie z oblasti spoločenských vied

Emerging adulthood features: An overview of the research in approaches and perspectives in goals area

Autor:

Dominika Spišáková, Department of Psychology, Faculty of Arts, Pavol Jozef Šafárik University in Košice, Slovak Republic, dominika.spisakova@student.upjs.sk

Beáta Ráczová, Department of Psychology, Faculty of Arts, Pavol Jozef Šafárik University in Košice, Slovak Republic, beata.raczova@upjs.sk

doi: http://doi.org/10.31577/cas.2020.01.565

ISSN: 1335-3608

Abstrakt (sk)

Hlavným cieľom teoretickej štúdie je poskytnúť čiastočný prehľad o aktuálnom výskume vynárajúcej sa dospelosti v rámci vývinovej psychológie. Na Slovensku rastie záujem o výskum tohto životného obdobia len veľmi pomaly, o čom svedčí napríklad aj aktuálne prebiehajúci interdisciplinárny projekt (APVV-18-0303, Nozdrovická, 2019), orientovaný na romantické vzťahy u mladých ľudí a niekoľko štúdií na túto tému, avšak ide o vybrané témy z pohľadu iných odborov (Džambazovič, 2018; Roupa, 2016). Nedostatočný psychologický výskum vynárajúcej sa dospelosti v našich podmienkach pretrváva napriek tomu, že Arnett už tento koncept vo vývinovej psychológii popísal už v roku 2020. Arnett (2000, 2004) vysvetľuje, že teória dominantných životných etáp už nie je použiteľná z dôvodu významných demografických zmien, vrátane oneskorenia vstupu do manželstva a rodičovstva. Prechod do dospelosti je následne oveľa dlhší a obdobie medzi 18 až 29 rokom sa považuje za odlišné vývinové štádium. Nebol však dosiahnutý konsenzus o vekovom rozmedzí vynárajúcej sa dospelosti a podobne ako v akomkoľvek inom období života ide o individuálne prežívanie v kontexte konkrétnej kultúry. Aj keď Arnett (2000, 2004) považuje vynárajúcu sa dospelosť za kultúrne skonštruovanú a nie univerzálnu, opísal charakteristiky, ktorými sa toto obdobie odlišuje od dospievania aj od dospelosti.

Podľa Arnetta (2004) je možné identifikovať päť znakov vynárajúcej sa dospelosti. Naznačuje, že ide o obdobie skúmania vlastnej identity, nestability, orientácie na seba, pocitu „medzi“ dospievaním a dospelosťou a obdobie mnohých možností. Prvá z týchto charakteristík sa prejavuje pri skúmaní dostupných možností v rôznych oblastiach života, najmä vo vzťahoch a práci. Explorácia vlastnej identity a s tým súvisiace časté životné zmeny naznačujú nestabilitu tohto obdobia, pričom táto nestabilita nemusí byť nevyhnutne negatívna. Zameranie na seba (ako ďalšia charakteristika) je spojené s nízkou sociálnou kontrolou a slobodou, ktorú zažívajú dospelí. To im umožňuje zamerať sa na seba a svoje potreby. Dimenzia možností predstavuje veľkú príležitosť byť schopný zmeniť svoj život k lepšiemu, hoci Arnett (2004) poukazuje aj na vysoké očakávania a nádeje mladých ľudí na optimistickú budúcnosť. Napokon ide o dimenziu „medzi“, ktorá hovorí o tom, že mladí ľudia sa necítia už ani ako dospievajúci, ani ako dospelí.

S cieľom skúmať navrhované charakteristiky vynárajúcej sa dospelosti (spolu sďalšou charakteristikou nazvanou „zameranie na iných“), bol vytvorený nástroj na ich zisťovanie IDEA (Reifman, Arnett a Colwell, 2007). Dotazník bol preložený do rôznych jazykov a adaptovaný pre použitie v rôznych krajinách (napr. Crocetti et al., 2015; Dutra-Thomé & Koller, 2017; Macek, Bejček a Vaníčková, 2007). Existuje viac ako desať jazykových verzií IDEA. Článok poskytuje prehľad viacerých adaptácií dotazníka IDEA, ktorý umožňuje sledovať podobnosti a odlišnosti vo vnímaní prechodu do dospelosti u mladých dospelých v rámci interkultúrneho porovnania.

Rozšírenie výskumu v oblasti vynárajúcej sa dospelosti sa preukázalo nielen v rastúcom počte štúdií na túto tému, ale aj v počte konštruktov skúmaných v kontexte tohto životného obdobia. Patrí sem oblasť partnerstva a romantických vzťahov, kariéry, vzťahov medzi rodičmi a deťmi, rizikového správanie a zneužívania návykových látok, duševného zdravia a rozvoj identity (napr. Ravert, Stoddard, & Donnellan, 2018; Swanson, 2016). Najnovší výskum v tejto oblasti (Lanctot, & Poulin, 2018; Tagliabue, Crocetti a Lanz, 2016) sa zameriaval na skúsenosti jednotlivcov s prechodom do dospelosti vytvorením odlišných profilových skupín založených na zoskupeniach dimenzií zistených dotazníkom IDEA. V tejto súvislosti výskum začal skúmať súvislosti medzi aspektami adaptívneho správania (napr. spokojnosť so životom, kvalita života, sebaúcta, psychická pohoda) a dimenziami vynárajúcej sa dospelosti (Baggio, Studer, Iglesias, Daeppen, & Gmel, 2017; Lanctot & Poulin, 2018).

Ako jeden z perspektívnych smerov aktuálneho psychologického výskumu sa ukazuje problematika cieľov. Prechod do dospelosti je vnímané ako jedno z najheterogénnejších období v ľudskom živote (Arnett, 2007b), pričom zvýšená miera subjektívnej a objektívnej nestability počas prechodu sa odráža vo variabilite životných plánov, cieľov a ich revízii (Luyckx, De Witte a Goossens, 2011). To je jeden z dôvodov zvýšeného záujmu akademikov o vývinové úlohy a ciele mladých ľudí (napr. Salmela-Aro, Aunola a Nurmi, 2007). Počas prechodu do dospelosti sa osobné ciele súvisiace napr. so vzdelávaním alebo priateľstvom nahrádzajú cieľmi súvisiacimi s prácou, rodinou či zdravím. Táto zmena odráža vývinové úlohy vynárajúcej sa dospelosti, ako aj prechod úloh. Posledné zistenia potvrdili, že úspešný vstup do dospelosti a prispôsobenie sa úlohám dospelých závisí od schopnosti dosiahnuť stanovené normatívne vývinové ciele v období vynárajúcej sa dospelosti (Negru, 2008). Vzhľadom na súčasný trend odsunu sociálných úloh dospelých a napĺňania spoločensky očakávaných vývinových výziev do vyššieho veku (napr. Arnett, 2018; Macek et al., 2016) sa táto etapa života stáva dôležitou pri formovaní budúcnosti dospelých (Salmela-Aro a kol., 2007; Messersmith, & Schulenberg, 2010). Na dosiahnutie týchto cieľov by mali byť schopní uplatňovať sebaregulačné procesy (Lovaš, & Ráczová a kol., 2017; Scheier & Carver, 2003) vo forme potláčania tendencií k správaniu, ktoré nevedie k dosiahnutiu cieľa, schopnosti prekonať prekážky alebo schopnosti rozhodovať sa. Je to rozhodujúce, pretože tento vek sa považuje za jeden z najkritickejších normatívnych životných prechodov (Schulenberg, Sameroff & Cicchetti, 2004) a otázka zvládania tranzícií a prekonávania prekážok sa počas tohto obdobia stáva veľmi dôležitou (Nurmi, 2004). Zároveň to vyvoláva záujem o zodpovedanie otázok týkajúcich sa špecifík sebaregulácie ako procesu stanovovania a dosahovania cieľov (Carver, 2005) u mladých ľudí (Schulenberg, Sameroff a Cicchetti, 2004).

Okrem toho mladí ľudia majú potrebu vyskúšať čo najviac, avšak v relatívne obmedzenom čase, čo súvisí s exploráciou a experimentovaním ako dvoma hlavnými znakmi obdobia vynárajúcej sa dospelosti (Arnett, 2007b). To sa odráža v tendencii plánovať odloženie vývinových cieľov (Arnett, 2018; Macek a kol., 2016) alebo v otázke tzv. „zmrazených“ (angl. frozen) cieľov (kedy sa jednotlivec rozhodol pre daný cieľ a cíti sa zaviazaný plniť tento cieľ, ale odkladá implementáciu na iný čas; Davydenko, Werner, & Milyavskaya, 2019). Časová perspektíva sa tak ukazuje ako ďalší relevantný skúmaný konštrukt, najmä dôraz na kontrast medzi zameraním na súčasnosť a budúcnosť. Predstavuje kľúčovú kognitívno-motivačnú premennú v cielenom správaní (Kačmár, pripravuje sa rukopis; Kooij, Kanfer, Betts, & Rudolph, 2018).

Na záver možno povedať, že spoločným cieľom veľkej časti súčasného výskumu je snaha porozumieť tomu, ako mladí ľudia prechod do dospelosti vo svojom živote vnímajú a prežívajú, a to naprieč rôznym kultúrnym prostredím. Pokiaľ ide o medzikultúrne porovnanie, v Českej republike bol nedávno realizovaný pomerne rozsiahli výskumný projekt, ktorého hlavným zámerom bolo preskúmať autonómiu, identitu, pripútanosť, romantické vzťahy a kariéru počas vynárajúcej sa dospelosti (napr. Horská & Lacinová, 2015; Umemura, Lacinová, Macek, & Kunnen, 2017). Keďže ide o krajinu s podobným kultúrno-spoločenským prostredím, výskum českých autorov je veľkou inšpiráciou. Preskúmanie obdobia prechodu do dospelosti môže byť prospešné pre mnohých odborníkov pracujúcich s mladými ľuďmi, ako sú terapeuti alebo poradcovia, ako aj pre zamestnávateľov a manažérov ľudských zdrojov v pracovnom kontexte a pre samotných mladých ľudí, aby lepšie porozumeli variabilite tejto životnej etapy a úspešne sa adaptovali na dospelosť.

Abstract

The main aim of this article is to provide a partial overview of the current research in developmental psychology and the research into emerging adulthood in particular. It is considered essential to look at this area of psychological research as there is little understanding about this life period in Slovakia. Interest in this issue is growing only slowly, as evidenced by the current interdisciplinary project (APVV-18-0303, Nozdrovická, 2019) and several studies on this topic from the perspective of other disciplines (Džambazovič, 2018; Roupa, 2016). The lack of research on emerging adulthood persists in Slovakia despite Arnett (2000) having already brought this concept to light in developmental psychology. Arnett (2000, 2004) explains that the dominant life course theory is no longer applicable due to significant demographic shifts, including the delay of marriage and parenthood. The transition into adulthood is subsequently much longer with the period of emerging adulthood between 18-29 years being suggested as a distinct developmental stage. However, no consensus has been reached about the age range of emerging adulthood and like any other life-period, it is individually experienced in the context of a particular culture. Although Arnett (2000, 2004) considers emerging adulthood as culturally constructed and not universal, he describes the characteristics which distinguish emerging adulthood from both adolescence and young adulthood.

According to Arnett (2004), there are five features of emerging adulthood. He suggests that emerging adulthood is: the age of identity exploration, instability, self-focus, feeling in-between and possibilities. The first of these characteristics manifests itself in the exploration of available options in different domains of life, particularly in love and work. The purpose of this exploration is to find out one’s own identity. This exploration and frequently related changes in life indicate the instability of this period, although this instability is not necessarily negative. Self-focus is connected with the low social control and freedom which is experienced by emerging adults. This allows them to focus on themselves and their needs. The dimension of possibilities represents the greater opportunity of being able to change one’s life for the better, although Arnett (2004) also points out the high expectations and hopes of young people for an optimistic future. Lastly, emerging adults feel in-between which means they neither feel like adolescents nor like adults.

In order to measure these five proposed features of emerging adulthood as well as one additional dimension called “other-focus”, the Inventory of the Dimensions of Emerging Adulthood (IDEA) has been designed (Reifman, Arnett, & Colwell, 2007). This has been translated worldwide and adapted to suit different populations (e.g., Crocetti et al., 2015; Dutra-Thomé & Koller, 2017; Macek, Bejček, & Vaníčková, 2007). There are more than ten language versions of the IDEA. In this article, a summary will be provided of all adaptations of the IDEA, some of which have been well-validated with conducted factor analysis. The use of this inventory enables a better understanding of experiencing emerging adulthood. It also allows perceptions of emerging adults to be contrasted between various countries and cultures.

The expansion of research into emerging adulthood has not only been demonstrated in the number of studies on this topic but also in the count of constructs examined within the context of a lifetime. These include partnerships and romantic relationships, career, parent-child relationships, substance use and abuse, at-risk behaviour, mental health and identity development (e.g., Ravert, Stoddard, & Donnellan, 2018; Swanson, 2016). The latest research in this area (Lanctot & Poulin, 2018; Tagliabue, Crocetti, & Lanz, 2016) has focused on individuals’ experiences with the transition to adulthood by creating distinct profile groups based on clusters of the IDEA dimensions. In this context, research has begun to explore the links between adaptation issues (e.g., life satisfaction, quality of life, self-esteem, psychological well-being) and the features of emerging adulthood as captured by the IDEA (Baggio, Studer, Iglesias, Daeppen, & Gmel, 2017; Lanctot & Poulin, 2018) as well as these clusters.

One of the prospective directions in recent research has been the issue of goals. The scientific community perceives the transition to adulthood as the most heterogeneous period in human life (Arnett, 2007b). The increased degree of subjective and objective instability is reflected in the variability of life plans, goals and their revision (Luyckx, De Witte, & Goossens, 2011). As such, the developmental tasks and goals of emerging adults have gained considerable academic interest (e.g., Salmela-Aro, Aunola, & Nurmi, 2007). During emerging adulthood, personal goals related to education or friendships are replaced by work-related, family or health-related goals. This change reflects the developmental tasks of emerging adulthood as well as the transition of roles. Recent findings have confirmed that successful entry into adulthood and adaptation for adult roles depends on the ability to achieve specified normative developmental goals in emerging adulthood (Negru, 2008). Given the current trend of transferring adult social roles and fulfilling socially anticipated developmental challenges to old age (e.g., Arnett, 2018; Macek et al., 2016), this stage of life becomes important in shaping the future of an adult (Salmela-Aro et al., 2007; Messersmith & Schulenberg, 2010). In order to achieve the goals, they should be able to apply self-regulatory processes (Lovaš, Ráczová, et al., 2017; Scheier & Carver, 2003) in the form of suppressing behavioural tendencies that do not achieve the goal, the ability to overcome obstacles or the ability to decide. This is crucial as this age is considered to be one of the most critical normative life transitions (Schulenberg, Sameroff, & Cicchetti, 2004) and the issue of managing transitions and overcoming obstacles becomes very relevant during this period (Nurmi, 2004). At the same time, this raises an interest in answering questions about the specifics of self-regulation as a process of setting and achieving goals (Carver, 2005) in young people (Schulenberg, Sameroff, & Cicchetti, 2004).

Young people have a large need for exploration and experimentation. However, this is in a relatively short time period between the ages of 20 and 30. (Arnett, 2007b). This is reflected in the tendency to plan the postponement of development goals (Arnett, 2018; Macek et al., 2016) or the issue of frozen goals (an individual has decided on a given goal and feels committed to carrying out the goal but postpones implementation to another time; Davydenko, Werner, & Milyavskaya, 2019). Thus, time perspective shows itself to be another relevant researched construct, especially the emphasis on the contrast between focusing on the present and future. It represents a key cognitive-motivational variable in goal-directed behaviour (Kačmár, manuscript in preparation; Kooij, Kanfer, Betts, & Rudolph, 2018).

In conclusion, it can be seen that a common aim in a large part of the current research is to understand how emerging adults perceive and experience this time in their lives; at the same time, there is an attempt to compare young people’s perceptions and experiences across different cultures. In terms of cross-cultural comparison, a project of particular interest has been conducted in the Czech Republic. Their main intention has been to explore autonomy, identity, attachment, romantic relationships and career during emerging adulthood (e.g., Horská & Lacinová, 2015; Umemura, Lacinová, Macek, & Kunnen, 2017). As the country closest to Slovakia, it has been a great inspiration in initiating a similar investigation into emerging adulthood here. A greater awareness of this period may be beneficial to all professionals working with young people such as therapists or counsellors as well as to employers and human resource managers in the occupational context, and to emerging adults themselves in understanding the variability of this time and successfully adapting to adulthood.

Bibliographic information

Spišáková, D. & Ráczová, B. (2020). Emerging adulthood features: An overview of the research in approaches and perspectives in goals area. Človek a spoločnosť [Individual and Society], 23(1), 116http://doi.org/10.31577/cas.2020.01.565

Článok v PDF

Zdieľať článok