Internetový časopis pre pôvodné teoretické a výskumné štúdie z oblasti spoločenských vied

Internalization of the thin ideal as a causal risk factor and a mediator of intervention effects on eating disorder symptoms in women

Autor:

Eva Pavlisová, Department of Psychology, Faculty of Arts, PavolJozef Šafárik University in Košice, Slovak Republic, euka.paulisova@gmail.com

Oľga Orosová, Department of Educational Psychology and Health Psychology, Faculty of Arts, Pavol Jozef Šafárik University in Košice, Slovak Republic, olga.orosova@upjs.sk

doi: http://doi.org/10.31577/cas.2020.02.571 

ISSN: 1335-3608

Abstrakt (sk)

Súčasná kultúrne podmienená definícia ženskej krásy vyvíja tlak na ženy, aby sa snažili dosiahnuť extrémne štíhlu postavu. Začlenenie tohto štandardu do požiadaviek, ako by žena chcela vyzerať, túžba dosiahnuť to a správanie smerujúce k dosiahnutiu ideálu štíhlosti spolu definujú konštrukt internalizácie ideálu štíhlosti. Dopad internalizácie ideálu štíhlosti na premenné spojené s obrazom tela popisujú tri uznávané sociokultúrne teórie vzniku porúch príjmu potravy: sociokultúrny model porúch príjmu potravy, model tripartitného vplyvu na obraz tela a teória objektifikácie. Internalizácia ideálu štíhlosti je všeobecne uznávaný rizikový faktor vzniku porúch príjmu potravy u žien. Kraemerova typológia rizikových faktorov ponúka objasnenie termínov korelát, fixný marker, variabilný rizikový faktor, variabilný marker a kauzálny rizikový faktor. Táto typológia predstavuje užitočnú platformu pre uvažovanie o možných rizikových faktoroch porúch príjmu potravy v teoretickej rovine a v rovine aplikácie na intervenčné programy. Cieľom tejto štúdie je: 1. poskytnúť prehľad výskumných zistení vrátane experimentálnych štúdií so zámerom klasifikovať internalizáciu ideálu štíhlosti podľa Kraemerovej typológie rizikových faktorov, 2. poskytnúť prehľad existujúcich mediačných modelov, v ktorých preventívny program ovplyvňuje výskyt symptómov porúch príjmu potravy prostredníctvom ovplyvnenia internalizácie ideálu štíhlosti, 3. analyzovať zahrnutie konštruktu internalizácie ideálu štíhlosti do rámca teórie objektifikácie. Z Kraemerovej typológie rizikových faktorov vyplýva, že ak chceme internalizáciu ideálu štíhlosti zaradiť medzi kauzálne rizikové faktory, manipulácia tejto premennej musí meniť riziko výskytu porúch príjmu potravy. Sú dva spôsoby manipulácie internalizácie ideálu štíhlosti: jej úroveň môže byť zámerne zvýšená v rámci experimentálneho dizajnu štúdie alebo zámerne znížená v kontrolovanej randomizovanej na prevenciu zameranej štúdii. Je potrebné uskutočniť viac experimentálnych štúdií s meraním internalizácie ideálu štíhlosti a behaviorálnych premenných spojených s narušeným stravovaním, aby tak bolo možné potvrdiť klasifikáciu internalizácie ideálu štíhlosti ako kauzálny rizikový faktor. Na druhej strane randomizované preventívne štúdie jasne naznačujú, že internalizácia ideálu štíhlosti môže byť klasifikovaná ako kauzálny rizikový faktor porúch príjmu potravy u žien. Avšak, keď berieme do úvahy výsledky z preventívnych štúdií, otázkou ostáva, či intervencia zacielená na ovplyvnenie internalizácie ideálu štíhlosti súčasne nemanipulovala ďalšie premenné. Riešiť túto otázku je možné štúdiami skúmajúcimi mediačné modely, v ktorých preventívny program ovplyvňuje výskyt symptómov porúch príjmu potravy prostredníctvom ovplyvnenia internalizácie ideálu štíhlosti. Prehľad existujúcich modelov mediácie podporuje zaradenie internalizácie ideálu štíhlosti medzi kauzálne rizikové faktory porúch príjmu potravy u žien. Internalizácia ideálu štíhlosti má hlbšie korene v objektifikácii ženského tela, ktorú popisuje teória objektifikácie. Konštrukt internalizácie ideálu štíhlosti nie je explicitne zahrnutý v tejto teórii, hoci nedávne štúdie poukazujú na blízkosť pojmov internalizácie ideálu štíhlosti a premenných z teórie objektifikácie: sebaobjektifikácie a monitorovania vzhľadu vlastného tela. Je potrebné overiť širší model vzniku symptómov porúch príjmu potravy, v ktorom tlak ku štíhlosti vedie k internalizácii ideálu štíhlosti, ktorá môže viesť ku nespokojnosti s telom a narušenému stravovaniu cez monitorovanie vzhľadu vlastného tela. Tento model je v kontraste s konkurenčným modelom, podľa ktorého je kauzálny vzťah medzi premennými internalizácia ideálu štíhlosti a sebaobjektifikácia obojsmerný. Kraemerova typológia je užitočným nástrojom pri zvažovaní, ktoré faktory by mali byť ovplyvnené intervenciami, aby sme dosiahli želaný výsledok. Preventívne a intervenčné programy musia byť zacielené na ovplyvnenie kauzálneho rizikového faktora, pretože ovplyvnenie variabilného markera by nemalo žiadny efekt na výslednú premennú. Javí sa, že sebaobjektifikácia je kauzálnym rizikovým faktorom rovnako ako internalizácia ideálu štíhlosti, a že programy ovplyvňujúce sebaobjektifikáciu sú rovnako účinné ako programy ovplyvňujúce internalizáciu ideálu štíhlosti. Ale pokiaľ ide o premennú monitorovania vzhľadu vlastného tela, nie je jasné, či sa jedná o korelát narušeného stravovania, variabilný marker alebo kauzálny rizikový faktor. V ďalšom skúmaní je potrebné viac objasniť časové vzťahy medzi spomínanými konštruktmi (internalizáciou ideálu štíhlosti, seba-objektifikáciou, monitorovaním vzhľadu vlastného tela, nespokojnosťou s telom a narušeným stravovaním). Tiež sa javí ako užitočné implementovať rozšírené modely narušeného stravovania vo vzťahu k efektívnym intervenčným stratégiám zameraným na redukciu symptómov porúch príjmu potravy u žien. Tieto štúdie aplikujúce teoretické modely pri dizajnovaní intervencií by ďalej posunuli poznanie kauzálnych vzťahov medzi týmito faktormi.

Abstract

The current cultural definition of female beauty is a source of pressure placed on women to attain extremely thin figures. Incorporation of this standard into how a woman thinks she should look, a desire to attain it and engagement in appearance-invested behaviors refer to the construct of thin-ideal internalization. Three prominent socio-cultural theories of the development of eating disorders propose the impact of internalization of the thin ideal on body image. These are: the socio-cultural model of eating disorders, the tripartite influence model and the objectification theory. Thin-ideal internalization is a widely recognized risk factor in eating disorders in women. Kraemer´s typology of risk factors provides clarification of the terms correlate, fixed marker, variable risk factor, variable marker and causal risk factor for the certain outcome. At the theoretical level and at the level of application to interventions it represents a useful platform for considering possible risk factors for eating disorders.  The aim of the current study is 1. to review and discuss recent research findings including experimental studies, and use them to classify the thin-ideal internalization according to Kraemer´s typology of risk factors; 2. to review the existing models of mediation, where the prevention program influences eating disorder symptoms through its effect on thin-ideal internalization; 3. to analyze the inclusion of the construct of thin-ideal internalization within the objectification theory framework. According to Kramer´s typology of risk factors in order to recognize internalization of the thin ideal as a causal risk factor, its manipulation must be shown to change the risk of occurrence of eating disorder symptoms. There are two ways to manipulate the thin-ideal internalization: increasing it in an experimental study or decreasing it in a controlled randomized prevention trial. To confirm its classification as a causal risk factor, more experimental studies with assessment of the internalization of the thin ideal as well as behavioral variables associated with disordered eating are needed. However, randomized prevention trials clearly suggest that internalization of the thin ideal can be classified as a causal risk factor for eating disorders in women. But when the results from prevention trials are taken into account, the question remains as to whether an intervention aimed at targeting thin-ideal internalization does not collaterally manipulate other variables. It can be addressed by studies investigating mediation in a model where the prevention program influences eating disorder symptoms through its effect on the mediator which is thought to be thin-ideal internalization. Reviewed existing models of mediation further support the consideration of the thin-ideal internalization to be a causal risk factor for eating disorders in women. Internalization of the socio-cultural ideal of a slim body has deeper roots in the objectification of the female body that was proposed in objectification theory. The construct of thin-ideal internalization is not explicitly included in objectification theory, although recent studies point to a close relatedness of thin-ideal internalization and variables from objectification theory; self-objectification and body surveillance. A broader model of eating disorder symptoms describing the pathway from the pressure to be thin through the internalization of the thin ideal which could lead to body dissatisfaction and eating disturbances through body surveillance should be verified. It is in contrast with a competing model where the causal relationship between thin-ideal internalization and self-objectification is bidirectional. When considering which factors should be influenced in interventions to produce the required outcome, Kraemer´s typology of risk factors is a useful approach. In designing prevention or intervention programs a causal risk factor has to be targeted because influencing a variable marker will have no effect on the outcome variable. It seems that self-objectification is a causal risk factor as well as thin-ideal internalization, and that programs influencing self-objectification or thin-ideal internalization are equally successful in producing required changes. But as for body surveillance, it is not clear if it is a correlate of disordered eating, variable marker or causal risk factor. In future studies temporal relationships between these constructs (thin-ideal internalization, self-objectification, body surveillance, body dissatisfaction and disordered eating) should be further explored. It seems also useful to implement integrated models of disordered eating in relation to effective intervention strategies with the aim to reduce eating disorder symptoms in women. These studies applying the theoretical models on designing interventions may, in reverse, shed more light on the causal relationships between the factors.

Bibliographic information

Paulisová, E. & Orosová, O. (2020). Internalization of the thin ideal as a causal  risk factor and a mediator of intervention effects on eating disorder symptoms  in women. Človek a spoločnosť [Individual and Society], 23(2), 11–28. http://doi.org/10.31577/cas.2020.02.571 

 

Článok v PDF

Zdieľať článok