Internetový časopis pre pôvodné teoretické a výskumné štúdie z oblasti spoločenských vied

Mentoring of university students: functions and important charactertics

Autor:

Marianna Berinšterová, Institute of Pedagogy,Andragogy and Psychology, Faculty of Humanities and Natural Sciences, University of Prešov, Slovak Republic, marianna.berinsterova@unipo.sk

doi: https://doi.org/10.31577/cas.2020.04.577 

ISSN: 1335-3608

Abstrakt (sk)

Pojem „mentoring“ môže byť chápaný v súvislosti s niekoľkými paradigmami: ako prenos konkrétneho súboru spoločensky prijateľných hodnôt a noriem, ako interakcia medzi skúsenejšou a menej skúsenou osobou, alebo v súčasnosti ako partnerstvo s cieľom učenia. Mentor je osobou, ktorá podporuje vývin mentorovaného. Ten môže byť v detskom, adolescentnom, ale aj dospelom veku. Prostriedkom k tomu sú mentorské programy aj prirodzený mentoring, kde je mentor osoba, ktorá sa vyskytuje v sociálnej sieti mentorovaného. Pri mentoringu vysokoškolských študentov je potrebné brať do úvahy špecifiká vývinového obdobia, ako aj učenia dospelých. Požiadavky akademického prostredia, zmeny v sociálnych vzťahoch a dosahovanie adekvátnej finančnej samostatnosti sú výzvami, v ktorých sa mentoring môže uplatniť. Hoci sú pozitívne dôsledky mentorignu výskumne potvrdené, mentorské programy v rámci univerzít na Slovensku zatiaľ neboli etablované.

Cieľom príspevku bolo preskúmať súčasný stav poznania v oblasti mentoringu, ktorý reflektujú štúdie popisujúce mentoring vysokoškolských študentov. Analyzované boli štúdie za posledných 5 rokov, publikované v anglickom jazyku v databáze „Web of Knowledge“. Metóda analýzy bola zvolená na pomedzí systematického a rámcového prehľadu. Ako pojmy na vyhľadávanie štúdií boli zadané nasledujúce výrazy: „mentorské funkcie“ a „vysokoškolskí študenti“.

Kritériám zodpovedalo 10 štúdií. Tie boli analyzované z nasledujúcich hľadísk: kategórie mentorských funkcií chápané ako behaviorálne intervencie, chápané v súvislosti s ich teoretických zázemím a sociálno-ekologickou a vývinovou dimenziou; analyzované bolo ďalej zameranie na psychosociálny mentoring alebo mentoring v oblasti štúdia/prípravy na povolanie; implementácia mentorských programov alebo prirodzený mentoring; osoby v roly mentora a ich pozícia vo vzťahu k univerzite.

Štúdie boli podľa svojho zamerania rozdelené a ďalej analyzované v troch oblastiach: mentoring zameraný na požiadavky štúdia, mentoring zameraný na prax a mentoring zameraný na študentov so špeciálnymi požiadavkami.

Výsledky analýzy poukazujú na rozdielnosti v jednotlivých oblastiach. Mentoring zameraný na požiadavky štúdia zahŕňal výskumné a akademické úlohy, jeho teoretické koncepty sa vzťahovali k typu supervízie a v rámci sociálno-ekologického a vývinového rozmeru štúdie popisovali možnosť byť súčasťou vedeckého projektu ako aj obojstrannú prospešnosť mentorského vzťahu pre mentora a mentorovaného z hľadiska produktivity a príležitostí. Súčasťou mentoringu zameraného na prax bola možnosť nadobúdania skúseností, spätná väzba na prácu študenta, vedomosti zo špecifickej oblasti a pracoviska, vedenie a facilitovanie diskusií, sociálna opora týkajúca sa situácií v rámci praxe.  Teoretické zázemie sa orientovalo na kompetencie, sociálne kompetencie, kritické hodnotenie informácií a komunít „učiacich sa“.  Sociálno-ekologický a vývinový rozmer okrem podpory zamestnateľnosti študentov smeroval aj ku kooperácii medzi univerzitami a pracoviskami v praxi, k spájaniu komunít v rámci konkrétnej profesie. Mentoring zameraný na študentov so špeciálnymi potrebami prebiehal prostredníctvom individuálnych a skupinových stretnutí so štandardizovanými osnovami. Bol spojený so študijnými požiadavkami a rozvojom kompetencií potrebných k úspešnému štúdiu.  Z teoretického hľadiska bol popisovaný v súvislosti so sociálnou integráciou a sociálno-ekologický a vývinový rozmer sa týkal úspešnej adaptácie na univerzitné štúdium.

Analýzy poukázali na niekoľko skutočností. Prvou je potreba teoretického ukotvenia prirodzeného aj formálneho mentoringu implementovaného v univerzitnom prostredí, špecificky prostredníctvom sociálno-psychologických teórií. Ďalším zo zistení je prevažujúce zameranie mentoringu na požiadavky štúdia/prípravu na profesiu. Psychosociálny mentoring nebol v analyzovaných štúdiách priamo popísaný. Sociálno-ekologický rozmer bol rovnako zameraný na prepojenie univerzít s ďalšími inštitúciami s cieľom podpory štúdia a praxe univerzitných študentov. Špecifiká boli taktiež zistené aj v rámci členenia na formálny či prirodzený mentoring. V štúdiách sa vyskytovali tri typy mentorov – mentori v rámci mentorských programov, mentori, ktorých si študenti medzi zamestnancami univerzity zvolili, a prirodzení mentori, ktorí pôsobili popri formálnych (pridelených) mentoroch.  Medzi preferované charakteristiky mentorov patrili: záujem, podpora, vedenie dialógu s mentorovanými, dostupnosť, aktivita, vodcovstvo a reziliencia.

Štúdia popisuje špecifiká mentorského vzťahu vysokoškolských študentov ponúka idei pre ďalší výskum rovnako ako tvorbu a overovanie mentorských programov: mentoring v kontexte učenia a prípravy na povolanie, mentoring zo strany vysokoškolských pedagógov študentom, ako aj mentorom v praxi, teoretické zázemie mentoringu podporujúce obojstranné učenie, zameranie na prirodzený mentoring a jeho psychosociálne aspekty.  Medzi teoretickými konceptmi vysvetľujúcimi mentoring patrí okrem teórie pripútania, teórie sociálneho učenia a teórie plánovaného správania aj koncept konštruktivizmu. Sociálny konštruktivizmus spojený s učením v sociálnych skupinách zodpovedá paradigme mentoringu v kontexte socializácie a pomáha objasňovať sociálno-ekologickú dimenziu mentoringu.

Limity príspevku sa týkajú hlavne počtu analyzovaných štúdií, ako aj faktu, v rámci analýz nebol kladený dôraz na efektívnosť mentoringu popisovaného v analyzovaných štúdiách. Na potvrdenie či doplnenie poznatkov sú potrebné ďalšie, systematické prehľadové štúdie. Navyše, ďalšie výskumy by sa mali zaoberať odlišnosťami v operacionalizácii a definovaní pojmu „mentoring“, rovnako ako organizačným a socio-demografickým aspektom mentorského vzťahu.

Abstract

The term mentoring can be understood within several paradigms: the transfer of a particular set of values, skills and norms adopted by society; an interaction of experienced and less-experienced person; or, nowadays, as a learning partnership. A mentor is a person who supports the developmental progress of an adult or non-adult mentee. The means to fulfill this task are mentoring programs but also natural mentoring, where the mentor is a person on a mentee’s social network. Among university students the specifics of the developmental period and adult learning enter into the process of the mentoring relationship. The requirements of the academic environment, changes in social relationships and achieving adequate financial independence are challenges in which a mentoring relationship can be applied. At the same time the participants of the mentoring relationship is affected by their self-direction and their individual motivational aspects. Although the benefits of mentoring have been confirmed by research,  mentoring programs are not established at universities in Slovakia.

The aim of this contribution is to examine the current state of knowledge in the field of mentoring which is reflected in current studies describing the mentoring of university students. Studies published over the last 5 years published in the English language in the Web of Knowledge database were analyzed. The method of analysis is on the border of systematic review and scope review.  The terms "mentoring functions" and "university students“ were selected as search terms. Ten studies met the selected criteria. The following subjects were explored: categories of mentoring functions in terms of behavioral interventions; the theoretical background socio-ecological and developmental approach; a focus on psychosocial mentoring or study/professional development; the implementation of mentoring programs or natural mentoring; and people in the role of mentor and their position in relation to university. The studies were divided into and analyzed in three areas: mentoring focused on solving study tasks, mentoring focused on practice, and mentoring focused on students with special needs.

The results of the analysis point to differences in individual areas. Mentoring focused on solving study tasks including research and academic work, theoretical concepts devoted to the type of supervision, social-ecological dimension including being part of a scientific project and two-way benefits for mentor and mentee in terms of research productivity and provision of opportunities. Mentoring focused on practice including creating an opportunity for practical experience, giving feedback to a student's work, bringing knowledge from a specific work area and a specific workplace, leading and facilitating discussions among students, and social support concerning the practice. The theoretical background led to the concept of competence, social competence, communities of learners or critical evaluation of information. Social-ecological and developmental dimension, in addition to vocational support, focused on mutually beneficial cooperation between universities and workplaces where practice took place, and connections with the professional community.  Mentoring focused on students with special needs was represented by individual and group meetings with a standardized curriculum relating to study tasks, as well as the development of competencies needed for successful study. Relying on the concept of social integration and social ecology and developmental specifics, it focused on the transfer to university study.

The analysis pointed to the need to a theoretical grounding of natural and formal mentoring implemented in the university environment, specifically by means of social-psychological theories. Another finding was that the mentoring of university students in the analyzed studies focused on study / professional development. Psychosocial mentoring was not directly represented in the studies. Social-ecological funcions of mentoring emphasized the interconnection of university with other institutions within the community in favor of study and practice of students. The specificity of the division into formal / natural mentoring was also shown; there were three types of mentors in the studies: mentors within mentoring programs, mentors within the study curriculum, where the student can choose them, and a natural mentor - in addition to formal mentoring. Among the preferred characteristics of mentors were the terms: interest, support, dialogue partner, availability, activity, leadership, and resiliency.

The study points out the specifics of mentoring of university students, and offers ideas for further research as well as the creation and verification of mentoring programs, such as mentoring in the context of learning and vocational training, mentoring provided by faculty members to students, or mentors in practice, theoretical background supporting mutual learning, and emphasis on the natural and psychosocial components of mentoring relationship.  The theoretical foundations of mentoring include, in addition to attachment theory, social learning theory, planned behavior, and constructivism. Social constructivism related to learning in social groups corresponds to the paradigm of mentoring as a means of socialization and also play a role in clarifying the socio-ecologial dimension to mentoring.

The limits of the research include the number of analyzed studies; the effectiveness of mentoring in analyzed studies was not taken into account. Another systematic review is needed for confirmation and completion of the results. Furthermore, future research should focus on the narrower concept of mentoring, different operalizations of this term „mentoring“ according to specific definitions, as well as other, organizational and socio-demographic aspects of the mentoring relationship.

Bibliographic information

Berinšterová, M. (2020). Mentoring of university students: functions and important characteristics. Človek a  spoločnosť [Individual and Society], 23(4), 1-17, https://doi.org/10.31577/cas.2020.04.577 

Článok v PDF

Zdieľať článok