Internetový časopis pre pôvodné teoretické a výskumné štúdie z oblasti spoločenských vied

Bullying at school and cognitive emotion regulation

Autor:

František Baumgartner, Departmentof Psychology, Faculty of Arts, University of Ostrava, Ostrava, Czech Republic, frantisek.baumgartner@osu.cz

Eva Vancu, Departmentof Psychology and Pathopsychology, Faculty of Education, Comenius University, Bratislava, Slovak Republic, vancu@fedu.uniba.sk, 

Kaltrina Kelmendi, Departmentof Psychology, Faculty of Philosophy, University of Prishtina, Prishtina, Kosovo, kaltrina.kelmendi@uni-pr.edu,  https://orcid.org/0000-0002-6619-1415  

doi: https://doi.org/10.31577/cas.2020.04.578

ISSN: 1335-3608

Abstrakt (sk)

Cieľ výskumu: Pozornosť bola venovaná porovnaniu účastníkov školského šikanovania v kognitívnych stratégiách regulácie emócií. Položili sme si otázku, či aktéri šikanovania v školskom prostredí používajú rovnaké alebo rôzne stratégie regulácie emócií. Účastníci šikanovania boli rozdelení do štyroch skupín podľa rolí, ktorými sú agresori, obete, obrancovia a nezúčastnení v šikanovaní (nezainteresovaní). Predpokladali sme, že medzi účastníkmi existujú rozdiely v uplatňovaní stratégií regulácie emócií. Konkrétne sa očakávalo, že obrancovia používajú iné stratégie ako agresori a obete. Predpokladali sme tiež, že obrancovia využívajú hlavne adaptívne stratégie, ako napríklad pozitívne preorientovanie, prehodnotenie, prijatie a plánovanie. Očakávané bolo aj, že agresori a obete sa vyznačujú podobnými vzorcami uplatňovaných stratégií. Opierali sme sa o predpoklad rozdielnych úrovní emocionálnych kompetencií účastníkov šikanovania.

Metóda: Vzorku tvorilo 489 detí (254 chlapcov a 235 dievčat, vo veku 12-13 rokov). Údaje boli získané na dvanástich školách (25 tried) v Prahe a Českých Budějoviciach, ktoré zahrnuli oblasti s rozdielnym sociálno-ekonomickým prostredím. Na meranie kognitívnych stratégií regulácie emócií bol použitý dotazník Kognitívna regulácia emócií - krátka verzia (CERQ-short), ktorá má 18 položiek (Garnefski & Kraaij, 2006).

Na posúdenie šikanovania, viktimizácie a obhajoby správania boli použité nominácie detí. Použili sme upravenú verziu sociometrickej techniky The Guess Who (Janošová et al. 2016). Pri tejto technike s 13 položkami je žiak/žiačka požiadaný, aby si prečítal výroky popisujúce rôzne akty správania a potom napísal meno žiaka, ktorý najlepšie zodpovedá uvedenému popisu. Požiadali sme deti, aby nominovali tých spolužiakov, o ktorých si mysleli, že sú agresormi a obeťami. Deti mali nominovať aj tých spolužiakov, ktorí často v situáciách šikanovania pomáhali iným deťom. Spracovanie údajov spočívalo v určení počtu nominácií pre každé dieťa. Týmto spôsobom bolo zistených 75 agresorov (15,3%), 45 obetí (9,2%), 108 obrancov (22,1%) a 161 detí v pozícii nezúčastnených (32,9%). Roly sa teda pripísali celkove 389 deťom; zvyšných 100 (20,4%) detí nesplnilo kritériá pre žiadnu rolu, a preto neboli zahrnuté do analýzy. Dáta boli analyzované v softvéri SPSS 21.0 pre Windows. Použila sa popisná štatistika, analýza reliability, korelačná analýza a MANOVA.

Výsledky: Zistenia ukazujú, že roly v šikanovaní (Wilks 'Lambda = 0,882, F = 1,51, p <0,05), pohlavie (Wilks' Lambda = 0,877, F = 4,93, p <0,001) a taktiež interakcia oboch premenných roly x pohlavie (Wilksova Lambda = 0,862, F = 1,79, p <0,01) ovplyvňujú preferencie rôznych stratégií regulácie emócií. V prípade rolí pri šikanovaní možno pozorovať tri významné efekty, a to u pozitívneho prehodnotenia (F = 4,27, p <0,01), sebaobviňovania (F = 3,44, p <0,05) a zamerania na plánovanie (F = 2,90, p <0,05). Bližšia analýza ukazuje, že obrancovia používajú všetky tri uvedené stratégie viac ako iné skupiny. Naopak, obete používajú menej ako iní sebaobviňovanie a plánovanie. Skóre agresorov bolo najmenšie pri pozitívnom prehodnotení. Chlapci a dievčatá sa líšia v štyroch stratégiách. Chlapci uprednostňujú pozitívne prehodnotenie (F = 4,83, p <0,05) a obviňovanie iných (F = 10,54, p <0,01), zatiaľ čo dievčatá zdôrazňujú dve podobné stratégie, rumináciu (F = 6,23, p <0,05) a katastrofizáciu (F = 8,89, p <0,01). Interakcia oboch premenných má významný vplyv na dve stratégie, akceptáciu (F = 3,78, p <0,05) a využitie širšej perspektívy (F = 3,27, p <0,05). Dievčatá používajú prijatie najmä ako obrancovia, najmenej ako obete. Naopak chlapci využívajú akceptáciu hlavne ako obete a najmenej ako obrancovia. Chlapci zohľadňujú širšiu perspektívu predovšetkým ako obete, najmenej ako obrancovia. Dievčatá uprednostňujú tento postup v pozícii agresorov a menej ju používajú ako nezúčastnené.

Záver: Výsledky naznačili, že účastníci školského šikanovania sa čiastočne líšili v používaní stratégií  regulácie emócií. V prvej hypotéze sa predpokladalo, že obrancovia sa líšia pri prehodnocovaní, plánovaní, ako aj v akceptácii a preorientovaní. Toto očakávanie sa čiastočne overilo. Obrancovia, v porovnaní s ostatnými skupinami, označili za častejšie pozitívne prehodnotenie a zameranie sa na plánovanie. Zdá sa, že premýšľajú nad situáciami v triede a snažia sa hľadať riešenie problémových situácií. Obrancovia však tiež dosiahli vyššie skóre v postupe sebaobviňovanie. Možno ich situácie šikanovania znepokojujú a vyvolávajú tieto pocity. Dalo by sa odvodiť, že dôraz na prehodnotenie a plánovanie môže čiastočne vyplývať z pocitov viny. Druhá hypotéza bola formulovaná ako predpoklad podobného modelu preferencií stratégií regulácie emócií u obetí a agresorov. Toto očakávanie bolo v podstate overené. Hodnotenie odpovedí agresorov a obetí vykazuje prevažne podobné výsledky. Sebaobviňovanie je však väčšie u agresorov, naopak pozitívne preorientovanie je výraznejšie u obetí. Obviňovanie iných bolo častejšie u obetí a agresorov oproti ostatným účastníkom. Získané výsledky sú podobné zisteniam Quintana-Orts a kol. (2019).

Dá sa predpokladať, že použitie niektorých stratégií kognitívnej emočnej regulácie môže pôsobiť ako ochranný faktor oslabujúci výskyt šikanovania. V tejto súvislosti možno spomenúť pozitívne prehodnotenie. Iné môžu mať rizikový efekt, napríklad sebaobviňovanie. V tejto oblasti je však potrebný ďalší výskum, ako upozorňujú viacerí autori (Kowalski et al., 2014; Zych, Ortega-Ruiz, & Del Rey, 2015). Podobným spôsobom sa poukazuje na ochranný účinok empatie alebo sociálnej kompetencie v kontexte šikanovania a kyberšikanovania a naopak na riziko morálneho pripútania alebo neurotizmu (van Noorden et al., 2015). Menesini a Salmivalli (2017) poukázali na dôležitosť prizerajúcich. Správanie osôb - pozorovateľov je rozhodujúce pre elimináciu šikanovania. Preto má zmysel zamerať intervenčné programy na pozorovateľov. Rovnako výsledky nášho výskumu ukázali, že pozorovatelia ako obrancovia sa líšili od ostatných účastníkov situácie.

Abstract

Research objective: Attention was devoted to a comparison of participants of school bullying in cognitive strategies of emotion regulation. We posed the question, if actors of school bullying used the same or different strategies of cognitive emotion regulation. The participants of bullying were divided into four groups according to their roles in bullying, these were: bullies (victimizers), bullied (victims), defenders (helpers) and non-involved in bullying (non-concerned). It was hypothesized that differences between participants exist in the applying of strategies of emotion regulation. Concretely, it was expected that defenders use different strategies than bullies and victims. We assumed that defenders mainly use adaptive strategies, such as positive refocusing, reappraisal, acceptance and planning. We also expected that bullies and victims are oriented to similar patterns of applying the strategies. These assumptions are based on different levels of emotional competencies.

Method: Sample consisted of 489 children (254 boys and 235 girls, aged 12-13). Data were collected in twelve schools (25 classes) in Prague (Praha) and Budweis (České Budějovice), which covered areas of mixed socio-economic backgrounds. The Cognitive Emotion Regulation Questionnaire – short version (CERQ-short) was used to measure cognitive strategies of emotion regulation. CERQ-short has 18 items (Garnefski & Kraaij, 2006).

Peer nominations were employed to assess bullying, victimization and defend behavior. We used the modified version of the sociometric technique The Guess Who (Janošová et al., 2016). In this technique with 13 items a student is asked to read descriptive statements and then write down the name of the student who best fits that description. We asked children to nominate those classmates that they thought were bullies and victims. Children also had to nominate those classmates who often helped other children. Data processing consisted of determining the number of nominations for each child. In this way, we found 75 bullies (15.3 %), 45 victims (9.2 %), 108 defenders (22.1 %) and 161 non-involved children (32.9 %). A role was therefore attributed to a total of 389 children; the remaining 100 (20.4%) children did not meet the criteria for any role and were therefore not included in the analysis. Data were analyzed in software SPSS 21.0 for Windows. The descriptive statistics, reliability analysis, correlation analysis and MANOVA were used.

Results: Results show that the roles in bullying (Wilks' Lambda=.882, F=1.51, p<.05), gender (Wilks' Lambda=.877, F=4.93, p<.001) and also the interaction of both (bullying and gender) these variables (Wilks' Lambda=.862, F=1.79, p<.01) influence the preferences of different strategies of emotion regulation. In the case of roles in bullying, three significant effects can be observed, namely in positive reappraisal (F=4.27, p<.01), self-blame (F=3.44, p<.05) and refocus on planning (F=2.90, p<.05). Inspection of the means shows that while defenders use all these three strategies more than other groups, victims use self-blame and planning lower than others. The score of bullies was the smallest in positive reappraisal. Boys and girls differ in four strategies. The boys more prefer positive reappraisal (F=4.83, p<.05) and other blame (F=10.54, p<.01), whereas the girls more accentuate two similar strategies; rumination (F=6.23, p<.05) and catastrophizing (F=8.89, p<.01). The interaction of both variables has significant effect in two strategies; acceptance (F=3.78, p<.05) and putting into perspective (F=3.27, p<.05). Girls use acceptance especially as defenders, and the least as victims. Conversely, boys accept mainly as victims and least as defenders. Boys put into perspective first of all as victims, and least as defenders. Girls prefer this routine as bullies and less use it as non-involved.

Conclusion: The results indicated that participants of school bullying partly differed in the use of cognitive emotion regulation strategies. In the first hypothesis it was supposed that defenders would differ in reappraisal, planning, and also in acceptation and refocusing. This expectation was partly verified. Defenders indicated more frequent positive reappraisal and refocus on planning in comparison with other groups. It seems that they think about the situations in the classroom and they try to look for the solution to negative events. However, the defenders also scored higher on the scale of self-blame - possibly situations of bullying irritate them and invoke these feelings. It could be supposed that reappraisal and planning are the consequence of a sense of blame. The second hypothesis was formulated as an assumption of a similar pattern of preferences of emotion regulation strategies of victims and bullies. This assumption was essentially verified. Assessment of the answers of victimizers and victims show predominantly similar results. While self-blame is higher for bullies, positive refocusing and putting into perspective are higher for victims. These findings indicate that victims more cognitively elaborate the situations of bullying. Blaming others was more common in victims and attackers than in other participants. The obtained results are similar to the findings of Quintana-Orts et al. (2019). 

It can be assumed that the use of some strategies of cognitive emotional regulation may act as a protective factor weakening the incidence of bullying. Positive reappraisal can be mentioned in this regard. Others may have a risky effect, such as self-blame. However, further research is needed in this area, as other authors point out (Kowalski et al., 2014 Zych, Ortega-Ruiz, & Del Rey, 2015). In a similar way, the protective effect of empathy or social competence in the context of bullying and cyberbullying and, conversely, the risk of moral attachment or neuroticism was pointed to (van Noorden et al., 2015). Menesini and Salmivalli (2017) pointed out the importance of bystanders. Observers’ responses are crucial to eliminating bullying. Therefore, it makes sense to focus intervention programs on bystanders. Likewise, the results of our research showed that observers in the role of defenders differed from other participants in the situation.

Bibliografické informácie (sk)

 

Bibliographic information

Baumgartner, F., Vancu, E., & Kelmendi, K. (2020). Bullying at school and cognitive emotion regulation. Človek a  spoločnosť [Individual and Society], 23(4), 18-31. https://doi.org/10.31577/cas.2020.04.578

Článok v PDF

Zdieľať článok