Internetový časopis pre pôvodné teoretické a výskumné štúdie z oblasti spoločenských vied

“We are Slovaks too, just not in that way” The experience of the Slovak minority youth from Hungary studying in the Kin-state

Autor:

Rita Hornok, Doctoral School of Social Sciences, Jagiellonian University in Krakow, Poland, rita.hornok@uj.edu.pl

doi: https://doi.org/10.31577/cas.2020.03.580

ISSN: 1335-3608

Abstrakt (sk)

Príspevok je venovaný štúdiu národnostnej identity a vzťahov etnických menšín a materského národa, ktoré sú skúmané subjektívnou optikou slovenskej menšinovej mládeže z Maďarska študujúcej v materskom štáte. Slovensko ponúka štipendijný program financovaný vládou pre cezhraničné slovenské diaspóry a autochtónne menšiny, ako súčasť slovenskej štátnej politiky voči Slovákom žijúcim v zahraničí. Štipendijný program poskytuje rámec, v ktorom sa analyzujú vzťahy etnických menšín a materského národa na interpersonálnej a interskupinovej úrovni. Tento rámec bol vybraný ako predmet nášho výskumu z troch hlavných dôvodov: 1) oblasť vzdelávania je slovenskou vládou považovaná za jednu z najvýznamnejších oblastí angažovanosti materského štátu, 2) slovenská komunita v Maďarsku sa vo veľkej miere spolieha na slovenský štipendijný program pri rozvíjaní jazykových kompetencií a odborných zručností študentov, najmä v oblasti humanitných vied, t.j. v pedagogike, predovšetkým 3) štipendijný program sa považuje aj za nástroj umožňujúci silnejšie prepojenie so slovenským národom a záväzok k slovenskej identite; v dôsledku čoho môžu študenti následne prejavovať väčší záujem a angažovanosť v živote Slovákov v Maďarsku.

Hlavným cieľom výskumu je odhaliť osobné príbehy a interpretácie študentov minority ohľadom ich skúseností zo stretnutia s materským národom a ich úvah o vlastnej národnej identite. Empirický výskum sa ďalej zameral na analýzu vnímania spolupatričnosti k skupine a väzieb medzi príslušníkmi slovenskej menšiny v Maďarsku a Slovákmi na Slovensku. Výskum bol realizovaný prostredníctvom 11 pološtruktúrovaných interview s príjemcami štipendia, ktorí študovali na Slovensku v období rokov 2016 – 2019, minimálne počas 6 mesiacov.

Výsledky výskumu, podľa ktorých študenti uvádzali hybridnú [slovensko-maďarskú] národnú identitu, poukazujú na to, že respondenti nevidia národnosť ako obmedzenú jednorozmernú kategóriu; ich odpovede predstavovali širokú škálu identifikačných vzorcov vrátane nasledujúcich kombinácií: etnický slovenský + občiansky maďarský, hybridný miestny + občiansky maďarský, občiansky maďarský + európsky, etnický slovenský + európsky, hybridný miestny + európsky. Napriek svojej multidimenzionálnej identite študenti menšiny vnímali, že prostredie ich často tlačí, aby si vybrali jednu z dvoch na prvý pohľad vzájomne sa vylučujúcich národných kategórií: byť Slovák alebo Maďar vo všetkých sociálnych prostrediach; v interakciách so Slovákmi zo Slovenska, Maďarmi zo Slovenska, ako aj Maďarmi z Maďarska.

Aj keď by dĺžka štipendijného programu poskytovala priestor na začlenenie rôznych postupov budovania národa a budovania komunity, tieto aspekty programu sú až doteraz do veľkej miery nedostatočne rozvinuté. Slovenskí národnostní študenti z Maďarska si po príchode do materského štátu uvedomujú, že Slováci na Slovensku majú málo vedomostí o existencii slovenských autochtónnych menšín, ktoré ich rovesníci všeobecne nevidia ako neoddeliteľnú súčasť slovenského národa. Vnímanie slovenských študentov z Maďarska sa stáva ešte zložitejším, pretože sa často mýlia, že sú etnickými Maďarmi zo Slovenska, a porovnáva sa s nimi ich menšinová situácia. Nedostatočné vedomosti Slovákov zo Slovenska o Slovákoch v Maďarsku však nemali za následok devalváciu menšinovej identity študentov, ale naopak, viedli k posilnenému oceneniu osobitostí znakov minoritnej kultúry. V prípade slovenskej mládeže z Maďarska sa body spojenia so Slovákmi z príbuzného štátu nenachádzajú v súčasnej slovenskej kultúre, ale predovšetkým v atribútoch, ktoré zažili ako súčasť tradičnej slovenskej kultúry v Maďarsku. Hlavnými hranicami medzi skupinami, ktoré študenti vnímajú, boli používanie/kompetencie jazyka a etnické predsudky.

Štipendijný program mal pozitívne výsledky týkajúce sa prepojenia medzi Slovákmi z Maďarska a Slovákmi zo Slovenska na individuálnej úrovni a prispel k prehĺbeniu vedomostí o slovenskom štáte a slovenskej (modernej) kultúre u študentov menšín, ako aj k výraznému zlepšeniu jazykových znalostí študentov. Ako skupina však slovenská menšina v Maďarsku zostáva medzi ich slovenskými rovesníkmi všeobecne neznáma a program nesie nevyužitý potenciál, najmä v oblastiach budovania komunity medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí a materským národom. Ako uviedli účastníci výskumu, lepšia počiatočná kompetencia v slovenskom jazyku, väčšia znalosť súčasnej slovenskej kultúry, politiky a umenia u študentov menšín, a hlbšie povedomie o situácii a histórii slovenskej menšiny v Maďarsku u materského národa by zlepšilo ich skúsenosti a úspech programu.

Abstract

The article is devoted to the study of national identity and ethnic minority – kin-nation relations, examined through the subjective lens of the Slovak minority youth from Hungary studying in the kin-state. Slovakia offers a government-funded scholarship programme for trans-border Slovak diasporas and autochthonous minorities, as part of the Slovak state policies towards Slovaks living abroad. The scholarship programme provides a framework in which ethnic minority – kin-nation relations are analysed, at an inter-personal and inter-group level. This framework has been chosen as a subject of study for 3 main reasons: 1) the field of education is considered by the Slovak government as one of the most prominent areas of kin-state engagement, 2) the Slovak community in Hungary relies heavily on the Slovak scholarship programme in developing the students’ language competencies and professional skills, especially in the field of Humanities, i.e. in Pedagogy, especially, 3) the scholarship programme is also seen as an instrument facilitating a stronger connection to the Slovak nation and commitment towards Slovak identity; as a result of which students may consequently display a greater interest and engagement in the life of Slovaks in Hungary.

The main objective of the research is to uncover the minority students’ personal narratives and interpretations about their experience of encountering the kin-nation, and their reflections on their own national identity. The empirical research, furthermore, focused on analysing perceived group-belonging, and the connection points between the members of the Slovak minority in Hungary and the Slovaks in Slovakia. The research was carried out through 11 in-depth interviews with the scholarship recipients, studying in Slovakia in the period of 2016 – 2019, over at least 6 months.

The research findings – according to which students reported hybrid [Slovak-Hungarian] national identity – show that respondents do not see nationality as a bounded, one dimensional category; their answers represented a wide variety of identification patterns, including the following combinations: ethnic Slovak+civic Hungarian, hybrid Local+civic Hungarian, civic Hungarian+European, ethnic Slovak+European, hybrid Local+European. Despite their multidimensional identity, minority students perceived that their environment often pressures them to choose between one of the two seemingly mutually exclusive national categories: being Slovak or Hungarian, in all social environments; in interactions with Slovaks from Slovakia, Hungarians from Slovakia, as well as Hungarians from Hungary.

Although the length of the scholarship programme would provide space for the incorporation of various nation-building and community-building practices, these aspects of the programme until now are largely underdeveloped. Slovak minority students from Hungary upon their arrival to the kin-state realize that Slovaks in Slovakia have little knowledge about the existence of Slovak autochthonous minorities, which are generally not seen by their peers as integral parts of the Slovak nation. The perception of the Slovak students from Hungary becomes even more complex, as they are often mistaken to be ethnic Hungarians from Slovakia, and their minority situation is compared to them. The lack of knowledge about Slovaks in Hungary from the kin-nationals, however, did not result in the devaluation of the students’ minority identity, but conversely, it led to a strengthened appreciation of the distinctiveness of the minority culture’s features. In the case of Slovak youth from Hungary, connection points with Slovaks from the kin-state are not found in the contemporary Slovak culture, but primarily in attributes they experienced as part of the traditional Slovak culture in Hungary. The main boundaries between groups as perceived by the students were language usage/competence and ethnic prejudice.

The scholarship programme had positive outcomes concerning the connectedness between the Slovaks from Hungary and Slovaks from Slovakia on the individual level, and it contributed to a deeper knowledge about the Slovak state and the Slovak (modern) culture among minority students, as well as highly improving the students’ language skills. Yet, as a group, the Slovak minority in Hungary generally remains unknown among their Slovak peers, and the programme carries untapped potential, especially in the areas of community building between the members of external minorities and the kin-nationals. As reported by the research participants, higher initial Slovak language competency, more familiarity with contemporary Slovak culture, politics, and art among minority students, and higher awareness about the situation and history of the Slovak minority in Hungary among kin-national peers would improve their experience.

Bibliographic information

Hornok, R. (2020). “We are Slovaks too, just not in that way” The experience of the Slovak minority youth from Hungary studying in the Kin-state. Človek a spoločnosť [Individual and Society], 23(4), 57-73. https://doi.org/10.31577/cas.2020.03.580 

Článok v PDF

Zdieľať článok