Internetový časopis pre pôvodné teoretické a výskumné štúdie z oblasti spoločenských vied

Psychosocial aspects of perception and emotional experience of older adults during the first wave of the Covid-19 pandemic in Slovakia

Autor:

Miroslava Köverová, Department of Psychology, Faculty of Arts, Pavol Jozef Safarik University in Kosice, Slovak Republic, miroslava.koverova@upjs.sk, https://orcid.org/0000-0002-0212-2779

Beáta Ráczová, Department of Psychology, Faculty of Arts, Pavol Jozef Safarik University in Kosice, Slovak Republic, beata.raczova@upjs.sk, https://orcid.org/0000-0003-2110-0871

doi: https://doi.org/10.31577/cas.2021.01.583

ISSN: 1335-3608

Abstrakt (sk)

Seniori sú vzhľadom k šíreniu koronavírusu považovaní za najohrozenejšiu skupinu obyvateľov (Úrad verejného zdravotníctva SR, 2020). Prezentovaná štúdia je súčasťou celoslovenského výskumu, ktorý bol zameraný na analýzu psychologických aspektov vnímania a prežívania situácie v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 počas prvej vlny pandémie u seniorov ako rizikovej skupiny obyvateľstva.

Ciele: Prvým cieľom prezentovaného výskumu bolo zistiť, ako seniori na Slovensku vnímali a prežívali nástup pandémie. Konkrétne sme sledovali úroveň ich negatívneho emocionálneho prežívania – mieru vnímaného stresu, situačnej úzkosti a obáv z nákazy koronavírusom počas prvej vlny pandémie. Druhým cieľom bolo identifikovať rozdiely v negatívnom emocionálnom prežívaní seniorov podľa demografických ukazovateľov. Posledný cieľ bol zameraný na analýzu demografických a psychologických charakteristík tých skupín seniorov, ktorí počas prvej vlny pandémie prežívali extrémne nízku a extrémne vysokú úroveň negatívnych pocitov (vnímaného stresu, aktuálnej úzkosti a obáv z nákazy).

Metóda: Online výskumu, ktorý bol realizovaný počas prvej vlny pandémie, sa zúčastnilo 607 seniorov a senioriek na dôchodku z celého Slovenska, z toho 429 žien a 178 mužov vo veku 61 až 93 rokov (M = 68,97; SD = 4,76). Seniori vyplnili Dotazník na meranie úzkosti a úzkostlivosti (STAI, verzia X-1; Spielberger et al., 1983), Škálu vnímaného stresu (Cohen et al., 1983) a 1-položkové škály na snímanie miery obáv z nákazy koronavírusom, spokojnosti so zdravotným stavom, bezmocnosti, vnímanej schopnosti zvládnuť situáciu spojenú s pandémiou, osamelosti, sociálnej izolácie a vnímaného ohrozenia, ktoré ochorenie COVID-19 predstavovalo pre nich osobne, ich rodinu a známych a ľudí na Slovensku. Na analýzu údajov bol použitý softvér Jamovi 1.6.15 a IBM SPSS Statistics 25 (t-testy, Pearsonov a Spearmanov korelačný koeficient, jednovchodná ANOVA, Chí-kvadrát).

Výsledky: Deskriptívne analýzy ukázali, že seniori počas prvej vlny pandémie koronavírusu vykazovali nízku úroveň vnímaného stresu, strednú úroveň situačnej úzkosti a rovnako strednú úroveň obáv z nákazy. Čo sa týka ďalších sledovaných psychologických premenných, seniori vykazovali v priemere skôr spokojnosť s vlastným zdravotným stavom, nižšiu mieru bezmocnosti a vyššiu mieru schopnosti zvládnuť situáciu spojenú s pandémiou, stredné úrovne osamelosti aj izolácie a priemerné až vyššie ohrozenie, ktoré z ich pohľadu ochorenie COVID-19 predstavovalo pre nich samotných, pre ich rodinu a známych a ľudí na Slovensku. V druhom kroku boli zisťované rozdiely vo vnímanom strese, situačnej úzkosti a v obavách z nákazy podľa demografických premenných (rodu, pracovného statusu, rodinného stavu a toho, s kým seniori žijú v spoločnej domácnosti). Výsledky analýz preukázali iba prítomnosť rodových rozdielov v miere aktuálnej úzkosti a v miere obáv z nákazy – ženy vykazovali vyššiu situačnú úzkosť a väčšie obavy z nákazy ako muži. V treťom kroku analýz sme sa zamerali na porovnanie demografických a psychologických charakteristík medzi skupinami seniorov, ktorí počas pandémie prežívali extrémne nízke a extrémne vysoké úrovne negatívnych emócií. Tieto dve extrémne skupiny boli identifikované iba v prípade obáv z nákazy koronavírusom: skupinu 1 tvorili seniori s minimálnymi obavami z nákazy (n = 51; uvádzali škálové odpovede 1,00 = vôbec sa neobávam nákazy), skupinu 2 seniori s maximálnymi obavami z nákazy (n = 40; uvádzali škálové odpovede 6,00 = veľmi sa obávam nákazy). S ohľadom na demografické charakteristiky sa obe skupiny seniorov líšili iba v rode – viac žien ako mužov prežívalo extrémne vysoké obavy z nákazy koronavírusom. Z hľadiska veku boli obe skupiny vyrovnané a signifikantne sa nelíšili – seniori v skupine 1 mali priemerne 69,49 rokov a priemerný vek seniorov v skupine 2 bol 69,90 rokov. Obe skupiny boli porovnateľné aj vzhľadom na rodinný stav a to, či v jednej domácnosti žili sami alebo s niekým iným. Medzi seniormi s minimálnymi a maximálnymi obavami z nákazy boli zastúpené približne rovnaké počty tých, ktorí boli slobodní, v manželstve, rozvedení či ovdovení, ako aj tých, ktorí žili osamote, s partnerom, s partnerom a deťmi alebo deťmi a rodinou v jednej domácnosti. Seniori v oboch skupinách sa najviac líšili v psychologických premenných: v spokojnosti so zdravotným stavom, v miere vnímanej bezmocnosti, vo vnímanej schopnosti zvládnuť situáciu spojenú s pandémiou, v miere vnímanej osamelosti a izolácie a v miere ohrozenia, ktoré ochorenie COVID-19 z ich pohľadu predstavovalo pre nich osobne, pre ich rodinu a známych a pre ľudí na Slovensku. Skupina seniorov, ktorí sa veľmi obávali nákazy, priznávala menej priaznivé úrovne všetkých týchto premenných.

Limity a závery: Za jeden z limitov výskumu považujeme skutočnosť, že neboli získané údaje od seniorov, ktorí boli klientmi zariadení sociálnych služieb, a to najmä z dôvodu platných protiepidemických opatrení v čase zberu dát. Výskumný súbor tak tvorili len seniori, ktorí žili v domácom prostredí a komunikovali prostredníctvom sociálnych sietí. To mohlo priaznivo, v porovnaní s klientmi zariadení sociálnych služieb, ovplyvniť ich spôsob vnímania a prežívania nástupu pandémie z dôvodu lepšieho prístupu k zdrojom informácií o celej situácii a možnosti udržiavať či vyhľadávať potrebné sociálne kontakty. Napriek tomuto obmedzeniu vnímame výsledky prezentovaného výskumu ako prínosné, keďže poukázali na skutočnosť, že nie všetci seniori prežívali jarnú vlnu pandémie negatívne. Zároveň bolo možné na základe dát popísať rizikovú skupinu seniorov z hľadiska miery obáv z nákazy koronavírusom. Identifikáciu tých, ktorí sú v rámci seniorskej populácie najzraniteľnejší, považujeme za spôsob, ako je možné poskytnúť efektívnu a adresnú psychologickú či sociálnu pomoc.

Abstract

The older population is considered one of those with the highest risk of severe coronavirus infection (Public Health Authority of the Slovak Republic, 2020). This study is a part of research focused on the analysis of the psychosocial aspects of the perception and emotional experience of older Slovak adults as a risk group during the first wave of the COVID-19 pandemic.

Objectives: The first aim of this research was to examine how older adults in Slovakia perceived and experienced the first wave of the COVID-19 pandemic. We were focused on their negative emotional experience – the levels of perceived stress, anxiety and concern (regarding a fear of COVID-19 infection). The second aim was to identify differences in negative emotional experience in older adults according to demographic characteristics. The final aim was to analyze the demographic and psychological characteristics of those groups of older adults who reported extremely low and extremely high levels of negative emotional experience (perceived stress, anxiety, or concern).

Method: The research was conducted online during the first wave of the COVID-19 pandemic. The participants were 607 adults from Slovakia; 429 women and 178 men aged 61-93 (M = 68.97; SD = 4.76). They completed a State-Trait Anxiety Inventory, State version (Spielberger et al., 1983), a Perceived Stress Scale (Cohen et al., 1983), and the authors’ scales focused on the assessment of the levels of fear of COVID-19 infection (concern), satisfaction with health, powerlessness, ability to deal with the situation of pandemic, loneliness, social isolation, and perceived danger of COVID-19 for themselves, their families and friends and people in Slovakia. Jamovi 1.6.15 and IBM SPSS Statistics 25 software (t-test, Pearson and Spearman correlation coefficients, one-way ANOVA, Chi-square) were used for data analysis.

Results: Descriptive analyses showed that older adults experienced low levels of perceived stress, moderate levels of anxiety, and moderate levels of concern during the first wave of the COVID-19 pandemic. They reported moderate satisfaction with health, low levels of powerlessness, high levels of perceived ability to deal with the situation of the pandemic, moderate levels of loneliness and social isolation, and moderate to high levels of perceived danger of COVID-19 for themselves, their families and friends and people in Slovakia. The second step of the analyses was focused on the differences in perceived stress, anxiety, and concern according to demographic characteristics (gender, employment status, marital status, and household composition). Between-group analyses showed only gender differences in anxiety and concern – women reported higher levels of anxiety and concern than men. The third step of the analyses was focused on the comparison of the demographic and psychological characteristics between the groups of older adults who experienced extremely low and extremely high levels of negative emotions during the pandemic. Two groups were observed only in the case of concern: group 1 with older adults reporting an extremely low fear of COVID-19 infection (n = 51) and group 2 with older adults reporting an extremely high fear of COVID-19 infection (n = 40). Regarding the demographic characteristics, the two groups of older adults differed significantly only in gender – more women than men experienced an extremely high concern that they would be infected with coronavirus. Age distribution was equivalent across both groups – the mean age of older adults in group 1 and group 2 was 69.49 and 69.90 years, respectively. The two groups were also comprised of similar numbers of older adults who were single, married, divorced, or widowed and those who lived alone, with a spouse, with a spouse and children, or with children and family. However, significant differences between the two groups were found in psychological characteristics – older adults with extremely high concern reported low satisfaction with health, high powerlessness, low ability to deal with the situation of the pandemic, high loneliness and social isolation, and high perceived danger of COVID-19 for themselves, their families and friends and people in Slovakia.

Limits and conclusions: One of the limitations of the research is that no data were obtained from older adults who were clients of social service facilities; mainly due to restrictions and measures existing at the time of data collection. The research sample consisted only of older adults who lived in their home environment and communicated via social networks. Online skills could have enabled them to search for information about the pandemic or to stay in contact with other people. All this could have positively affected their perception and emotional experience during the first wave of the COVID-19 pandemic, in contrast to the clients of the social service facilities. Despite this limitation, the research study has brought important findings. It showed that older adults did not experience the first wave of the pandemic only negatively and uncovered a risk group of older adults which was at increased risk of negative psychological effects (concern) during the COVID-19 pandemic. The identification of people who are most vulnerable in the elderly population is a key element for providing specific and effective psychological or social assistance.

Bibliographic information

Köverová, M. & Ráczová, B. (2021). Psychosocial aspects of perception and emotional experience of older adults during the first wave of the Covid-19 pandemic in Slovakia. Človek a spoločnosť, 24(1), 35-52. https://doi.org/10.31577/cas.2021.01.583 

Článok v PDF

Zdieľať článok