Internetový časopis pre pôvodné teoretické a výskumné štúdie z oblasti spoločenských vied

Sources of stress and coping strategies of Slovak elderly in the first wave of the coronavirus crisis

Autor:

Bibiána Kováčová Holevová, Department of Psychology, Faculty of Arts, Pavol Jozef Safarik University in Kosice, Slovak Republic, bibiana.kovacova.holevova@upjs.sk

doi: https://doi.org/10.31577/cas.2021.01.582 

ISSN: 1335-3608

Abstrakt (sk)

Pandémia ochorenia COVID-19 je často spájaná so slovným spojením koronakríza. Krízu je možné vymedziť troma charakteristikami, a teda, že je 1. špecifickou, neočakávanou udalosťou, ktorá 2. vytvára vysokú úroveň neistoty a 3. týka sa (vnímaného) ohrozenia dôležitých cieľov (Seeger a kol., 1998). Kríza prežívaná na individuálnej úrovni môže byť spätá s konceptom stresu (Doka, 2013; Eastham a kol. 1970; Elmer a kol. 2020;  Hickman & Knouse, 2020). Transakčná teória stresu a zvládania vymedzuje prežívanie stresu na základe interakcie medzi osobou a prostredím, tj. dopad určitého stresora závisí na tom: 1. do akej miery ho jedinec zhodnotí ako stresujúci a 2. ako sa s ním jedinec vyrovná alebo do akej miery bude schopný zapojiť zdroje na boj proti stresu (Lazarus & Folkman, 1984).

Cieľom tohto výskumu je hlbšie preskúmať, ako sa „koronakríza“ prejavila na individuálnej úrovni u ochorením najohrozenejšej skupiny obyvateľstva, u seniorov (Centers for Disease Control and Prevention, 2020; Úrad verejného zdravotníctva SR, 2020), a to počas prvej vlny šírenia ochorenia na Slovensku. Konkrétne, cieľom je preskúmať, ktoré konkrétne stresory sú vnímané ako stresujúce (čo je zdrojom stresu) a aké stratégie zvládania sú preferované/uskutočňované seniormi a ďalej tiež to, ako sa uvedené zdroje stresu a stratégie zvládania týkajú demografických charakteristík seniorov (rodu, veku), ale najmä prežívania stresu a úzkosti. Prostredníctvom metódy snehovej gule sa online výskumu zúčastnilo 607 seniorov nad 62 rokov z celého Slovenska. Tí odpovedali na otvorené otázky týkajúce sa vnímaných stresorov a preferovaných/uskutočňovaných zvládacích stratégií a zároveň vyplnili Škálu vnímaného stresu (Cohen a kol., 1983) a Dotazník na meranie úzkosti ako stavu (Spielberger a kol., 1983). Následne bola využitá kombinácia kvalitatívneho a kvantitatívneho prístupu. Prostredníctvom obsahovej analýzy odpovedí na otvorené otázky bolo identifikovaných 11 kategórií zdrojov stresu a 22  kategórií stratégií zvládania s rôznou mierou zastúpenia. Najčastejšími zdrojmi stresu (s prevalenciou cca od 25% po 10%) boli pre seniorov sociálna izolácia, rôzne proti-epidemické opatrenia a obmedzenia, neistota, obava o blízkych, ale i tzv „iné“ stresory, ktoré s aktuálnou pandemickou situáciou súviseli len minimálne, resp. nepriamo (napr. stres v domácnosti). V menšej miere (s prevalenciou pod 10%) vnímali seniori ako stresujúce rôzne medializované informácie (informácie o nakazených a ochorení COVID – 19, ich nejasnosť či zmätočnosť a vystupovanie/konanie politických predstaviteľov), obavy o seba, nezodpovedné správanie iných ľudí a nakupovanie. Pre takmer 10% seniorov nebolo stresujúce nič. Najčastejšími stratégiami zvládania (s prevalenciou približne od 50% po 15%) boli rôzna forma práce (najčastejšie v záhrade a/alebo domácnosti), koníčky, sociálny kontakt, taktiež rozptýlenie sa (najčastejšie sledovaním televízie, menej často prostredníctvom hudby a rôznych hier) či pohyb (najčastejšie vo forme prechádzok, menej často v podobe rôznych cvičení). V menšej miere (s prevalenciou približne pod 15%) boli uvádzané dodržiavanie opatrení, orientovanie sa na (starostlivosť o) iných (buď ako priama starostlivosť o blízkych či o zvieratko, a/alebo ako šitie rúšok pre druhých), orientovanie sa na seba (buď ako učenie sa niečomu novému a/alebo starostlivosť o fyzické zdravie či relax), sledovanie informácií (v menšej miere vyhýbaniu sa im) či viera a len minimálne boli uvádzané dodržiavanie režimu, optimizmus, resp. iné stratégie. Iba necelých 2% seniorov neuviedlo žiadnu stratégiu.

Ženy častejšie uvádzali ako stresujúcu sociálnu izoláciu, muži nejasné/zmätočné mediálne informácie o ochorení a konanie/vystupovanie politických predstaviteľov. Ženy uvádzali kvantitatívne viac copingových stratégií, ktoré im pomáhajú aktuálnu situáciu s koronavírusom zvládnuť a častejšie uvádzali 9 stratégií v porovnaní s mužmi (koníčky, domáce práca, sociálny kontakt, rozptýlenie formou sledovania TV či hudby a hier, cvičenie, učenie sa novému, šitie rúšok pre iných a vieru). Muži častejšie uvádzali len dodržiavanie opatrení. Vek bol menej relevantný potenciálnym rozdielom. Pre starších seniorov bolo častejšie zdrojom stresu vystupovanie/konanie politických predstaviteľov a častejšie uvádzali sledovanie TV a vyhľadávanie informácií o ochorení ako copingové stratégie v porovnaní s mladšími seniormi.   

I keď celkové prežívanie stresu a úzkosti bolo u seniorov počas prvej vlny skôr nízke, porovnaním relevancie jednotlivých kategórií stresorov a stratégií zvládania k ich prežívaniu, bolo zistené, že 2 stresory (neistota a obava o seba) sa týkali prežívania väčšieho stresu a úzkosti, 3 stratégie zvládania (starostlivosť o fyzické zdravie a relax, starostlivosť o zvieratko a šitie rúšok) sa týkali menšieho stresu a 5 stratégií zvládania (rovnaké ako v predchádzajúcom prípade spolu s koníčkami a prechádzkami) sa týkali prežívania menšej úzkosti. Viera ako stratégia zvládania sa týkala prežívania väčšej úzkosti. Zistenia poukazujú na to, že je potrebné vnímať stresovú skúsenosti každého seniora ako jedinečnú. Zistenia výskumu môžu byť užitočné pre seniorov samotných, no tiež pre kompetentných v rámci intervenčných aktivít.

Abstract

The COVID-19 pandemic is often associated with the phrase coronavirus crisis. A crisis can be defined by three characteristics: a specific, unexpected event that creates a high level of uncertainty, and involves a (perceived) threat to important goals (Seeger et al., 1998). A crisis experienced at the individual level may be linked with the concept of stress (Doka, 2013; Eastham et al., 1970; Elmer et al., 2020; Hickman & Knouse, 2020). The transactional theory of stress and coping defines the experience of stress based on the interaction between a person and the environment. The impact of a particular stressor depends on, firstly, the extent to which the individual evaluates it as stressful and, secondly, the extent to which the individual copes with it or the extent to which he or she will be able to involve resources to combat stress (Lazarus & Folkman, 1984).

The aim of this research is to examine more deeply how the "coronavirus crisis" manifested itself at an individual level in the most vulnerable groups of the population, the elderly (Public Health Authority of the Slovak Republic, 2020; Centers for Disease Control and Prevention, 2020), during the first wave of the disease in Slovakia. In particular, the aim is to examine which specific stressors are perceived as stressful (which are sources of stress) and which coping strategies are preferred by the elderly, as well as how these sources of stress and coping strategies relate to the demographic characteristics of the elderly (both in gender and age). Using the snowball method, 607 people over the age of 62 from all over Slovakia participated in the online research. They answered open-ended questions about perceived stressors and coping strategies and also completed the Perceived Stress Scale (Cohen et al., 1983) and the Anxiety Measurement Questionnaire (Spielberger et al., 1983). Subsequently, a combination of qualitative and quantitative approaches was used. Through the content analysis of the answers to the open-ended questions, 11 categories of stress sources and 22 categories of coping strategies, with different levels of prevalence, were identified. The most common sources of stress (with a prevalence of about 25% to 10%) for the elderly were social isolation, various measures and restrictions, uncertainty, fear for loved ones, but also the "other" stressors, which were only minimally or indirectly related to the current pandemic situation (e. g. domestic stress). To a lesser extent (with a prevalence below 10%), the elderly perceived as stressful various media information (information about infection numbers and the COVID 19 disease, ambiguity, or confusion over this information, and the behavior of politicians), concern for themselves, the irresponsible behavior of others, and going shopping. For almost 10% of the elderly, nothing was stressful. The most common coping strategies (with a prevalence of approximately 50% to 15%) were various forms of work (most often in the garden and/or in household), hobbies, social contact, and distracting activities (most often, watching television, less often, listening to music or playing various games) or physical exercise (most often, walking outside, less often, doing exercises). To a lesser extent reported (with a prevalence below 15%) were compliance with the measures, focusing on (caring for) others (either as direct care for loved ones or pets, and/or sewing face masks for others), focusing on themselves (either as learning something new and/or taking care of physical health or relaxing), then also searching for information (to a lesser extent, avoiding it), their faith,  and, to a minimum extent, the regime of the day, optimism or "other" strategies were presented. Only less than 2% of elderly did not state any strategy.

Women more often reported social isolation as stressful, men reported a lack of clarity and confusion in media information about the disease, and the behavior of politicians. Women reported quantitatively more coping strategies that helped them cope with the current coronavirus situation, and more often reported 9 strategies compared to men (hobbies; housework; social contact; distraction by watching TV or/and listening to music or playing games; exercise; learning something new, sewing face masks for others and their faith). Men reported more often only compliance with the measures. Age was less relevant to potential differences. For the older elderly, only the behavior of politicians as a source of stress, watching TV, and searching for information about the disease were more often reported as coping strategies when compared to the younger elderly.

Although the overall levels of perceived stress and anxiety were rather low in the elderly, by comparing the relevance of the different categories of stressors and coping strategies to them, it was found that 2 stressors (uncertainty and self-esteem) were related to higher perceived stress and anxiety. A further 3 coping strategies (care for physical health and relaxing, care for pets and sewing face masks for others) were related to less perceived stress and 5 coping strategies (the same as in the previous case together with hobbies and walks) were related to less anxiety. One’s faith as a coping strategy related to higher anxiety. The findings point to the need to perceive the stress experience of each elderly person as unique. Research findings can be useful for the elderly themselves, but also for those who work with elderly and/or implement interventions.

Bibliographic information

Kováčová Holevová, B. (2021). Sources of stress and coping strategies of Slovak elderly in the first wave of the coronavirus crisis. Človek a spoločnosť, 24(1), 18-34. https://doi.org/10.31577/cas.2021.01.582 

Článok v PDF

Zdieľať článok