Internetový časopis pre pôvodné teoretické a výskumné štúdie z oblasti spoločenských vied

The relationship between self-esteem, aggression and poverty

The relationship between self-esteem, aggression and poverty

Autor:

Gabriela Mikulášková, Institute of Psychology, Faculty of Arts, University of Prešov, mikulaskova@gmail.com

Matúš Adamkovič, Institute of Psychology, Faculty of Arts, University of Prešov, matho.adamkovic@gmail.com

ISSN: 1335-3608

Abstrakt (sk)

Východiská: Doterajšie výskumy potvrdzujú súvislosť medzi chudobou a psychologickými charakteristikami jedinca (Miech, Caspi, Moffitt, Wright, & Silva, 1999). Loixová a Pepermans (2009) uvádzajú kriminálne správanie, závislosti, nízku sebaúctu, agresivitu, depresivitu, a suicidálne tendencie ako subjektívne percipované dôsledky chudoby. Tremblay (2000) a Ezeokana, Obi-Nwosu, & Okoye (2014)   vo výskumoch  nízko - príjmových rodín potvrdili dlhodobé žitie v chudobe ako prediktor fyzického násilia a agresivity u detí. Súvislosť medzi chudobou a vybranými charakteristikami je výskumne zaznamenaná, výskum moderačného efektu chudoby na agresivitu a sebahodnotenie absentuje.

Cieľ výskumuPrezentovaná štúdia mala dva ciele, a to overiť, či existuje rozdiel medzi skupinami chudobných a nechudobných osôb v sebahodnotení a agresivite; a overiť efekt chudoby ako premennej moderujúcej vzťah sebahodnotenia a agresivity. Štúdia predpokladala, že osoby zaradené do skupiny chudobných budú vykazovať nižšie sebahodnotenie a vyššiu mieru agresivity ako osoby zaradené do skupiny nechudobných a zároveň, že chudoba bude mať moderujúci vplyv na súvislosť medzi sebahodnotením a agresivitou. 

Metóda: Výskumný súbor tvorilo 86 pracujúcich osôb (z toho 48 žien). Na zaradenie do výskumného súboru musel respondent splniť nasledujúce podmienky: (1) vek v rozmedzí 25 – 59 rokov (M = 33.58 SD = 8.10) a (2) vlastný trvalý mesačný príjem. Príjem bol dichotomizovaný a osoby s príjmom do 400€ mesačne boli zaradené do kategórie chudobných (N = 24). Zber prebiehal formou príležitostného výberu, výskumné nástroje boli administrované osobne. Boli použité dva výskumné nástroje, sebahodnotenie bolo zisťované prostredníctvom Rosenbergovej škály sebahodnotenia (RSES; Rosenberg, 1965) a agresivita bola zisťovaná pomocou Buss-Perryho dotazníka agresivity (BPAQ; Buss & Perry, 1992). Reliabilita výskumných nástrojov bola overovaná prostredníctvom koeficientu McDonaldovej omegy total – pre RSES bola ωTotal = .82 a pre BPAQ zas ωTotal = .91. Chudoba bola zisťovaná v rámci 4 odpoveďových kategórií: 0 – 198.09€ (suma životného minima SR od roku 2016); 198,09 – 400€; 400 – 900€; viac ako 900€. Časť testovej batérie tvorila sekcia ohľadom základných sociodemografických údajov. Na zistenie rozdielov medzi skupinami chudobných a nechudobných v sebahodnotení a agresivite bol použitý t - test pre dva nezávislé výbery, ktorý bol doplnený o výpočet Bayesiánskeho faktora s neinformatívnymi priornými hodnotami (0.707) a sekvenčnej analýzy. Pre overenie chudoby ako moderujúcej premennej vzťahu sebahodnotenia a agresivity bola použitá moderovaná regresná analýza.

Výsledky: T - testom pre dva nezávislé výbery bolo zistené, že chudobní a nechudobní sa významne odlišujú v miere sebahodnotenia (t(84) = - 3.24; p = .002; Cohenovo d = - 0.78; post-hoc štatistická sila pri α = .05 je 89%), pričom vyššie sebahodnotenie dosahujú nechudobní respondenti. V agresivite neboli medzi chudobnými a nechudobnými zistené významné rozdiely (t(84) = 1.20; p = .234; Cohenovo d = 0.29; post-hoc štatistická sila pri α = .05 je 22%). Prostredníctvom moderovanej regresnej analýzy bolo zistené, že model sebahodnotenie ako kritérium, agresivita ako nezávislá premenná a chudoba ako moderátor bol ako celok štatisticky významný (F(3, 28) = 10.43; p < .001; R2 = .24). Napriek silnej korelácie medzi agresivitou a sebahodnotením (r = .35), za simultánneho začlenenia chudoby, bola agresivita nevýznamným prediktorom sebahodnotenia (t(82) = 0.42; b = 0.03; p = .672; chudoba bola prediktorom významným (t(82) = 3.28; b = 3.71; p = .002). Interakcia agresivity a chudoby bola nevýznamným prediktorom, avšak hodnota je hraničná (t(82) = -1.95; b = - 0.14; p = .055). V prípade, že osoba bola nechudobná, sebahodnotenie klesalo so stúpajúcou mierou agresivity (t(82) = - 4.27; b = - 0.11; p < .001).

Záver: Výskum potvrdil, že chudoba je determinantom zhoršeného sebahodnotenia, avšak na základe dostupnej evidencie nie je možné určiť, či ovplyvňuje aj agresivitu alebo nie. Výskum zároveň potvrdil efekt chudoby ako premennej moderujúcej vzťah sebahodnotenia a agresivity. V skupine chudobných osôb sa potvrdil slabý vzťah medzi agresivitou a sebahodnotením, v skupine nechudobných osôb bola agresivita pomerne silným prediktorom sebahodnotenia. Limity štúdie sa týkajú kritéria zaradenia osôb do skupiny chudobných (príjem do 400 eur), veľkosti výskumného súboru a spôsobu vzorkovania populácie.

Abstract

Background: The current research literature confirms the link between poverty and psychological characteristics of an individual (Miech, Caspi, Moffitt, Wright, & Silva, 1999). Loix and Pepermans (2009) report criminal behaviour, addiction, low self-esteem, aggression, depression, and suicidal tendencies as subjectively perceived consequences of poverty. Research by Tremblay (2000) and Ezeokana, Obi-Nwos, and Okoye (2014) focused on low-income families has confirmed that long-term poverty is a predictor of physical violence and aggression in children. The relationship between poverty and selected characteristics has been investigated, however, research regarding the moderating effect of poverty on aggression and self-esteem is absent.

Research goal: The presented study had two objectives - to verify whether there is a difference between the poor and non-poor people in self-esteem and aggression; and to verify if poverty moderates the relationship between self-esteem and aggression. The study hypothesize that people included in the group of poor will experience lower self-esteem and higher aggression compared to the group of non-poor, and additionally that poverty will moderate the link between self-esteem and aggression.

Method: The research sample consisted of 86 employed persons (48 women). The inclusion criteria were as follows: (1) aged between 25 and 59 (M = 33.58 SD = 8.10); and (2) a permanent monthly income. The income was dichotomised, and people with up to 400€ per month were assigned to the group of poor (N = 24). The data was obtained using convenience sampling and the actual collection was conducted in person. Two research tools were used - self-esteem was investigated through the Rosenberg Self-Esteem Scale (RSES; Rosenberg, 1965) and aggression was assessed using the Buss-Perry Aggression Questionnaire (BPAQ; Buss & Perry, 1992). The reliability of the research tools was verified using McDonald's total omega coefficient – RSES: ωTotal  = .82; BPAQ: ωTotal = .91. Poverty was examined using 4 response categories: 0 - 198.09€ (sum of the minimum living wage in Slovakia from 2016); 198.09€ - 400€; 400€ - 900€; more than 900€. The test battery also collected basic socio-demographic data. The Independent Samples t-test was employed to examine the differences between the groups of poor and non-poor in regard to self-esteem and aggression, supported by the Bayesian Factor with non-informative prior values (0.707) and sequential analysis. A moderated regression analysis was used to verify the effect of poverty on the relationship of self-esteem and aggression.

Results: The Independent Sample t-test found that the poor and non-poor groups did significantly differ in the degree of self-esteem (t(84) = - 3.24, p = .002, Cohen's d = - 0.78, . post-hoc statistic power with α = .05 was 89%), with higher self-esteem achieved by non-poor. No significant differences were found between the groups in relation to aggression (t(84) = 1.20, p = .234, Cohen's d = 0.29, post-hoc statistical power with α = .05 was 22%). The application of moderated regression analysis in a model describing self-esteem as a criterion, aggression as an independent variable and poverty as a moderator was statistically significant (F(3, 28) = 10.43; p < .001; R2 = .24).

Despite a strong correlation between aggression and self-esteem (r = .35), aggression became a non-significant predictor of self-esteem when poverty was included as a moderator (t(82) = 0.42; b = 0.03; p = .672); the poverty itself was a significant predictor (t(82) = 3.28; b = 3.71; p = .002).

The interaction between aggression and poverty was not a significant predictor, nevertheless the value was borderline (t(82) = -1.95; b = - 0.14; p = .055). If the person was not poor, self-esteem got lower with increasing aggressiveness (t(82) = - 4.27; b = - 0.11; p <.001).

Conclusion: The study confirmed that poverty is a determinant of impaired self-esteem, but based on the available evidence, it is not possible to conclude whether or not poverty affects aggression. Moreover, the effect of poverty on moderating the relationship between self-esteem and aggression was confirmed. The link between aggression and self-esteem was found to be weak in the group of poor people, whereas aggression was shown to be a relatively strong predictor of self-esteem in the group of non-poor people. The limitations of this study are the inclusion criteria for the poor (up to 400€), the sample size and the sampling method.

Keywords

Poverty. Self-esteem. Aggression. Adults.

Bibliografické informácie (sk)

MIKULÁŠKOVÁ, Gabriela – ADAMKOVIČ, Matúš. The relationship between self-esteem, aggression and  poverty. Človek a spoločnosť, 2018, roč. 21, č. 1, s. 1-11.

Bibliographic information

MIKULÁŠKOVÁ, Gabriela – ADAMKOVIČ, Matúš. The relationship between self-esteem, aggression and  poverty. Individual and Society, 2018, Vol. 21, No. 1, pp. 1-11.

Článok v PDF

Zdieľať článok