Internetový časopis pre pôvodné teoretické a výskumné štúdie z oblasti spoločenských vied

Explaining the ambiguous impact of overconfidence on corporate decision-making: a critique of the research methodology

Explaining the ambiguous impact of overconfidence on corporate decision-making: a critique of the research methodology

Autor:

Matúš Grežo, Institute of Experimental Psychology, Centre of Social and Psychological Sciences of SAS, Matus.Grezo@savba.sk  

ISSN: 1335-3608

Abstrakt (sk)

Výskumy v oblasti podnikania poukazujú na to, že podnikatelia majú často mylné očakávania ohľadne ich šancí uspieť na trhu v porovnaní s objektívnou realitou a taktiež ohľadne ich možného úspechu a ziskov v podnikaní v porovnaní s inými jednotlivcami. Tento skreslený pohľad týkajúci sa odhadovania vlastných šancí je v literatúre nazývaný ako efekt nadmernej sebadôvery. Prezentovaná štúdia sa venuje vplyvu nadmernej sebadôvery na podnikateľské rozhodovanie v kontexte metodológie predošlých ekonomických a psychologických výskumov. Doterajšie výskumy poskytujú často protichodné a nejednoznačné výsledky ohľadne vplyvu nadmernej sebadôvery na rozhodovací proces výkonných riaditeľov a taktiež na samotnú profitabilitu firiem. V tejto štúdii sa preto snažím túto nejednoznačnosť vysvetliť prostredníctvom načrtnutia najdôležitejších metodologických problémov v súčasnom výskume. V psychologickej literatúre existuje zhoda medzi výskumníkmi ohľadne robustnosti nadmernej sebadôvery v ľudskom usudzovaní. Tento kognitívny omyl bol demonštrovaný na mnohých populáciách a pracovných doménach, ako klinickí psychológovia, šoféri, finanční analytici, investori, špecialisti na akciové trhy, štatistici, hráči basketbalu, či manažéri. V literatúre sa nadmerná sebadôvera vyskytuje predovšetkým v troch rôznych podobách – Kalibrácia pravdepodobností (calibration of probabilities), preceňovanie sa (overestimation) a nadraďovanie sa (overplacement). Kalibrácia pravdepodobností je meraná porovnávaním subjektívneho úsudku jednotlivca o jeho pravdepodobnosti s jeho objektívnou pravdepodobnosťou. Preceňovanie sa je založené na porovnávaní objektívneho výkonu jednotlivca s jeho subjektívnym úsudkom o tom, aký výkon dosiahol alebo dosiahne. Nadraďovanie sa spočíva v porovnávaní subjektívneho úsudku jednotlivca o jeho vlastnom výkone alebo schopnostiach a jeho úsudku o výkone alebo schopnostiach iných jednotlivcov. Vzhľadom na tieto tri konštrukty je nadmerná sebadôvera definovaná ako systematická tendencia preceňovať svoju schopnosť stanovovať presné predikcie, alebo ako preceňovanie vlastného výkonu, vedomostí, či schopností v porovnaní s objektívnou realitou, či v porovnaní s výkonom, vedomosťami, či schopnosťami iných jednotlivcov. V posledných desaťročiach autori ekonomických disciplín však prestali využívať priame sledovanie nadmernej sebadôvery a začali hľadať iné nepriame ukazovatele, ktoré by mohli slúžiť ako proxy voči meraniu nadmernej sebadôvery, napr. držanie finančných opcií nad rámec racionálnych hraníc, kupovanie akcií vlastnej spoločnosti napriek vysokému riziku, alebo mediálne portréty výkonných riaditeľov firiem. Nadmerná sebadôvera začala byť navyše spájaná a nesprávne zamieňaná s inými podobnými konceptmi ako optimizmus, či ilúzia kontroly. Autori často citujú zistenia z viacerých týchto konštruktov a využívajú ich ako základ pre tvorenie hypotéz. Následne často využívajú odlišné meracie nástroje na sledovanie nadmernej sebadôvery v porovnaní s citovanými štúdiami. Takéto zamieňanie rôznych konštruktov nadmernej sebadôvery spoločne s rôznou operacionalizáciou spôsobuje problémy s integrovaním poznatkov o konkrétnych konštruktoch. V tejto práci najprv opisujem pôvod a rôzne spôsoby operacionalizácie nadmernej sebadôvery v ekonomickom a psychologickom výskume. Najpoužívanejším operacionalizáciám nadmernej sebadôvery je venovaný podrobnejší popis a zároveň článok prezentuje širokú diverzitu a inkonzistentnosť využívania rôznych meraní v súčasnom výskume. Následne článok prezentuje, ako rôzne konštrukty nadmernej sebadôvery ovplyvňujú rozhodovací proces a výkon podnikateľov a výkonných riaditeľov firiem. Pozornosť je venovaná trom najviac skúmaným oblastiam v súčasnom výskume, konkrétne vplyvu nadmernej sebadôvery na finančné rozhodovanie, profitabilitu firiem a tendencie inovovať v podnikaní. Ukazuje sa, že výskumy v týchto troch oblastiach prinášajú rozporuplné zistenia predovšetkým v kontexte rizikových tendencií, využívania úverov, či vyplácania dividend. Záverečná časť štúdie poskytuje niekoľko návrhov ako možno problémy s metodológiou a nejednoznačnosťou vo výskume nadmernej sebadôvery vyriešiť. Prvým návrhom je potreba identifikovania a používania validného priameho meracieho nástroja na sledovanie nadmernej sebadôvery. Schopnosť správneho a presného usudzovania o vlastnom výkone alebo schopnostiach je vo výraznej miere závislá na tom, ako je úloha a samotné meranie navrhnuté, aké informácie o testovaní jednotlivec dostane, ako budú jeho úsudky hodnotené výskumníkom, alebo aká referenčná skupina bude pri porovnávaní zvolená. Ukazuje sa, že mnohé metodiky merania nadmernej sebadôvery tieto kritériá nezohľadňujú. Nepriame metodiky využívané v ekonomickom výskume navyše nielen nezohľadňujú dôležitosť týchto kritérií, ale i nereflektujú základný metodologický princíp merania nadmernej sebadôvery, ktorým je porovnávanie úsudku jednotlivca o jeho výkone, vedomostiach, či schopnostiach s jeho úsudkom o výkone, vedomostiach a schopnostiach iných jednotlivcov, alebo v porovnaní s objektívnou realitou. Je preto otázne, či nepriame metodiky a proxy nadmernej sebadôvery využívané v ekonomickom výskume naozaj reflektujú a merajú nadmernú sebadôveru. Vzhľadom na tento problém týkajúci sa validity merania by mal byť v budúcich výskumoch preferovaný priamy spôsob merania nadmernej sebadôvery. Takéto priame metodiky by mohli byť zamerané na sledovanie presvedčení jednotlivca o jeho výkone, vedomostiach, či schopnostiach potrebných v podnikaní, ako napr. manažérske či funkčné zručnosti (financie, distribúcia, predaj, marketing, vodcovstvo). Druhým riešením metodologických problémov vo výskume nadmernej sebadôvery je overenie či a do akej miery spolu súvisia nepriame a priame metodiky merania nadmernej sebadôvery. Ekonomické štúdie často využívajú dve a viac metodík, avšak väčšina z nich je nepriama. Kombinovanie priamych a nepriamych metód by mohlo pomôcť overiť, či nepriame ukazovatele nadmernej sebadôvery naozaj súvisia so skresleným usudzovaním o vlastnom výkone, vedomostiach, či schopnostiach. Posledným riešením súvisiacim s problémom integrácie poznatkov v oblasti nadmernej sebadôvery je realizovanie meta-analytických štúdií o vplyve nadmernej sebadôvery na rozhodovanie v oblasti podnikania. Takéto štúdie umožňujú sledovanie spôsobu merania nadmernej sebadôvery ako mediátora vzťahu nadmernej sebadôvery a rozhodovania v podnikaní. Takýmto spôsobom by bolo možné zistiť, do akej miery rôzne konštrukty nadmernej sebadôvery ovplyvňujú rôzne špecifické rozhodnutia podnikateľov, čo by mohlo vysvetliť niektoré protichodné zistenia v súčasnom výskume. Okrem troch navrhovaných riešení existuje viacero ďalších všeobecnejších faktorov, ktoré je potrebné brať v úvahu pri navrhovaní metodík merania a zvyšovaní validity výskumu v oblasti nadmernej sebadôvery. Ide predovšetkým o vyvarovanie sa tzv. pochybným výskumným praktikám ako napr. selektívne reportovanie výsledkov, p-hacking, harking, ktoré môžu byť uplatňované za účelom podpory všeobecne akceptovaného názoru o robustnosti nadmernej sebadôvery v ľudskom rozhodovaní a usudzovaní. Jedným z prvých a najdôležitejších krokov v súčasnom výskume nadmernej sebadôvery je však dôkladné rozlišovanie rôznych konštruktov nadmernej sebadôvery a taktiež ich odlišovanie od iných príbuzných konštruktov ako optimizmus, či ilúzia kontroly.

Abstract

Prior entrepreneurship research shows that individuals often possess biased expectations regarding their chances of success in the market compared to objective reality, as well as to their success and profitability compared to their peers. This distorted, biased view on one’s chances of success is referred to as overconfidence. The present study addresses the effect of overconfidence on corporate decision-making with regard to the methodology used in economic and psychological studies. Current research provides contradictory and inconclusive results about the effect of overconfidence on various Chief Executive Officers’ decisions and profitability. In this study, I try to explain this inconclusiveness by outlining some of the most important methodological issues in the overconfidence research. In psychological literature, there is a wide consensus among researchers about the robustness of overconfidence in human reasoning. This cognitive bias has been demonstrated in many populations and work domains; like clinical psychologists, drivers, financial analysts, investors, stock market specialists, statisticians, basketball players, or managers. In the literature, overconfidence appears mainly in three different constructs – calibration of probabilities, overestimation, and overplacement. The calibration of probabilities is measured by comparing individuals’ subjective probability judgments with the real objective probability. Overestimation is based on comparing individuals’ performance in a particular task with their belief about how they will perform or how they performed. Finally, overplacement is measured by comparing individuals’ belief about their own performance with the belief about the performance of other individuals. According to these three constructs, overconfidence can be defined as a systematic tendency to overestimate one’s own ability to make accurate forecasts, or as an overestimation of one’s own performance, or knowledge, compared to his/her actual performance, or others’ knowledge. In recent decades, authors from economic disciplines started to omit the direct measurement of overconfidence and instead they have often searched for various indirect variables that could serve as proxies for overconfidence; like holding options beyond rational thresholds, purchasing stocks of one’s own company despite the high exposure to risk, or chief executive officers’ press portrayals. Additionally, the effect of overconfidence has started to be linked and sometimes confused with other similar concepts like optimism or illusion of control. Authors often use findings from multiple different constructs as a basis for their hypotheses about the effect of overconfidence in corporate decision-making. Moreover, they often use different measurement tools or other proxies for examining overconfidence compared to the previous studies they reported. This confusion of different forms of overconfidence together with different operationalizations causes difficulty in integrating knowledge about particular overconfidence constructs.

In this paper, I describe, firstly, the origins and differences in operationalization between economic and psychology studies. Several widely-used measures and proxies of overconfidence in economic research are described and the diversity of using these measures in previous studies is showed. Subsequently, I discuss how different forms of overconfidence impact the decision-making and performance of entrepreneurs. In this part, the study focuses on the three most frequent areas that are reflected in the current literature; namely the effect of overconfidence on financial decision-making, firm profitability, and entrepreneurs’ innovativeness. It is showed that studies in these areas often bring contradictory findings; mainly in the context of risk-taking, debt usage, or dividend payment, and this contradiction seems to result mostly from using different operationalizations of overconfidence. The final part of the study outlines several possible ways how problems with methodology and inconclusiveness in the overconfidence research could be solved. Firstly, is the importance of finding and using a valid direct overconfidence measure in entrepreneurship research. The ability to make an accurate reasoning about one’s own performance or abilities depends on how the question/task format is designed, what information about testing an individual possesses, how their reasons will be evaluated by researcher, or what reference group will be used in the evaluation. Considering this, many overconfidence measures do not meet these conditions. Moreover, indirect measures of overconfidence not only miss these conditions, but they also miss the main principle of direct overconfidence measures, which is the comparison of one’s reasoning about one’s performance or abilities with one’s real performance or abilities. Therefore, it is questionable whether indirect measures and proxies used in economic literature really measure overconfidence, i.e. they investigate the biased reasoning about one’s performance, ability, or knowledge. Considering this validity issue, the direct measures for examining overconfidence should be preferred in future research. They could be focused on a direct examination of individuals’ beliefs about their performance, knowledge, and abilities necessary for any entrepreneurial activity; like managerial or functional skills (finance, distribution, sales, marketing, leadership, etc.). The second way to address methodology issues in the overconfidence research is to test whether and to what extent some of the widely-used indirect overconfidence measures correlate with direct measures. Economic studies often use two or more overconfidence measures, but most of these measures are indirect. Combining indirect and direct measures could help to find out whether indirect measures are really associated with biased reasoning about one’s performance or abilities. Finally, the third way to solve the knowledge integration problem is conducting meta-analyses regarding the effect of overconfidence on specific CEOs’ corporate decision-making. In these analyses the type of overconfidence measurement should be examined as a moderator of the effect of overconfidence on corporate decision-making. This could identify how different overconfidence measures affect specific corporate decisions and hopefully explain some contradictory findings in current literature. Besides the three main proposals, there are also other more general crucial factors that need to be taken into account when designing measurement tools or improving validity and reproducibility of the overconfidence research methodology. This concerns mostly various questionable research practices; like selective reporting of variables or results, p-hacking, or harking, in order to support the widespread notion of robustness of overconfidence in human reasoning and decision-making. Considering the proposed ways of improving the methodology in overconfidence research, a joint and vital step is to properly distinguish overconfidence constructs and also other related constructs like optimism, or illusion of control.

Keywords

Overconfidence. Entrepreneurship. Decision-making. Expectations.

Bibliografické informácie (sk)

GREŽO, Matúš. Explaining the ambiguous impact of overconfidence on corporate decision-making: a critique of the research methodology. Človek a spoločnosť, 2018, roč. 21, č. 2, s. 1-15.

Bibliographic information

GREŽO, Matúš. Explaining the ambiguous impact of overconfidence on corporate decision-making: a critique of the research methodology. Individual and Society, 2018, Vol. 21, No. 2, pp. 1-15.

Článok v PDF

Zdieľať článok