Internetový časopis pre pôvodné teoretické a výskumné štúdie z oblasti spoločenských vied

Who doesn’t take a risk, never gets to drink champagne: women, risk and economics

Who doesn’t take a risk, never gets to drink champagne: women, risk and economics

Autor:

Magdalena Adamus, Institute of Experimental Psychology, Centre of Social and Psychological Sciences of SAS, Bratislava, lena.adamus@gmail.com   

ISSN: 1335-3608

Abstrakt (sk)

Keďže rozdiely v postojoch voči riziku sa pokladajú za jednu z príčin nižších príjmov žien a ich absencie na vyšších pozíciách, pochopenie toho, či je averzia k riziku vrodená, biologická črta, alebo súvisí skôr s nejakými socio-kultúrnymi a kontextovými faktormi, má veľký význam pre prax a vzdelávanie. Tento článok poskytuje prehľad najmä experimentálnych štúdií zaoberajúcich sa averziou k riziku u mužov a žien. Najprv polemizuje s výsledkami štúdií, ktoré naznačujú väčšiu averziu k riziku u žien a vysvetľujú ju biologickými faktormi. Potom uvádza štúdie, ktoré vyvracajú tieto rozdiely a poukazú na iné než biologické zdroje. Celá diskusia je rámcovaná v kontexte teórie Identity Economics (IE), ktorá predpokladá, že preferencie rizika u žien môžu viac súvisieť s identitou, a teda aj s normatívnymi požiadavkami, ktoré sú na ženy kladené. Hlavným cieľom článku je preskúmať, či všeobecne prijímané tvrdenia o averzii k riziku u žien nie sú len vytrvalé stereotypy a či rozdiely nevznikajú skôr na základe sociálnych, kultúrnych či kontextuálnych faktorov než z biologických príčin. Článok ďalej predstavuje argumenty podporujúce hypotézu, že ženy predstavujú rozmanitú skupinu a ich postoje voči riziku sú citlivé aj na drobné kontextuálne zmeny.

Podľa OECD ženy v priemere zarábajú menej ako muži (napr. na Slovensku o 13,9 % menej v roku 2017); sú podreprezentované vo vyšších funkciách (priemer OECD je 20 %, priemer na Slovensku je 14 %); trávia dvakrát toľko času ako muži neplatenou domácou prácou (priemer OECD je 271: 131 minút); a v väčšine krajín majú menej než 30 % kresiel v parlamente (19 % na Slovensku v roku 2014), hoci podľa Svetovej banky tvoria 49,5 % svetovej populácie. Toto je len pár vybraných príkladov nerovnosti zo sociálneho aj ekonomického života. Odhalenie zdrojov týchto nerovností je počiatočným bodom pre také opatrenia, ktoré by zabezpečili mužom aj ženám rovnaké šance. Článok sa zaoberá averziou k riziku – čo sa považuje za jeden z najdôležitejších faktorov, ktorý by mal vysvetľovať rozdiely medzi mužmi a ženami v príjmoch, sociálnom statuse a profesionálnom úspechu vo všeobecnosti. Hlavným cieľom článku je ukázať, že averzia k riziku nie je absolútna a imúnna voči manipulácii.

Podľa slovníkových definícií je riziko „situácia obsahujúca vystavenie sa nebezpečenstvu; možnosť, že sa stane niečo nepríjemné“ (Oxfordský slovník) alebo „možnosť straty alebo zranenia“ (Merriam Webster). Ekonómia definuje riziko (či skôr averziu k riziku) v užšom zmysle ako charakteristiku osoby, ktorá, keď má na výber z dvoch možností s rovnakým očakávaným úžitkom, si vyberie tú istejšiu alebo pravdepodobnejšiu. Hoci ekonomickí muži by mali byť indiferentní k riziku, skutoční ľudia oboch rodov sú skôr averzívni voči riziku. Definícia rizika však ovplyvňuje aj výber metód na zisťovanie rizika. Najčastejšie sa používajú hypotetické alebo skutočné lotérie (Holt, Laury 2002), menej často dotazníky pokrývajúce témy ako fajčenie, extrémne športy, šoférovanie (Weber et al. 2002) a len zriedka terénne štúdie analyzujúce skutočné riskantné správanie (ako je správanie v turnajoch bridžu – Dreber, von Essen, Ranehill 2011; alebo stávkovanie pri psích alebo konských dostihoch – Johnson, Powell 1994).

História ekonomických štúdií o averzii k riziku siaha až do 50-tych rokov minulého storočia a pokrýva mnoho oblastí vrátane lotérií (napr. Allaisov paradox alebo starší Petrohradský paradox), investičné experimenty (napr. Charness, Gneezy 2012) alebo dokonca analýzu „kapitalistickej štruktúry ekonomiky“ (Arrow 1951: 404). Pretože je riziko prítomné takmer v každom (nielen v ekonomickom) rozhodnutí, možná väčšia averzia k riziku u žien by negatívne ovplyvnila veľa dôležitých oblastí, ako napríklad investovanie do akcií, vzdelávanie, zdravie, vlastníctvo nehnuteľností a napokon aj voľby týkajúce sa zamestnania či podnikania (Dohmen et al. 2012; Barsky et al. 1997; Guiso, Paiella 2008; Bonin et al. 2007; Dohmen et al. 2011; Schlaegel, Koenig 2014). Okrem toho, pretože sa predpokladá, že nižšia averzia k riziku je žiaduca črta, najmä medzi manažérmi, ženy sú obeťou negatívnej seba-selekcie alebo dokonca štatistickej diskriminácie.

Príčiny rodových rozdielov sa pohybujú od biologických (hladina testosterónu, pomer prstov), cez socializáciu, motiváciu a preferencie, až po situačné faktory, ako je kontext štúdie alebo použité metodiky. Východisko pre tento prehľad poskytla teória Identity Economics (Akerlof, Kranton 2000; 2010). Podľa nej je pre voľby kľúčová identita (ako aj sociálne role a stereotypy), pretože porušenie sociálnych predpisov vedie k úzkosti, diskomfortu a ostrakizmu, najmä keď je aktivita (v tomto prípade riskovanie) stereotypne považovaná za mužskú doménu. Teória ďalej tvrdí, že úžitok daného správania sa zvyšuje, keď je konzistentné so sociálnymi predpismi a znižuje sa, keď správanie porušuje sociálne normy a ide proti sociálnym stereotypom a očakávaniam.

Samozrejme ženy a muži nie sú identickí, ale pretože veľa rozdielov dôležitých z hľadiska ekonomiky alebo trhu práce sa postupne vytráca – najmä v krajinách s väčšou rovnosťou – môžeme bezpečne predpokladať, že zdroje týchto rozdielov by sme nemali hľadať len v biológii. A keďže sme pozorovali veľa významných zmien v oblastiach ako je matematika, inteligencia či vzdelávanie, je pravdepodobné, že tento trend bude pokračovať. Navyše, podľa Hydea (2005) alebo Nelsona (2012; 2013; 2018) pri skúmaní rozdielov medzi mužmi a ženami nájdeme skôr podobnosti ako neprekonateľné rozdiely. Okrem toho, nepozorovateľné charakteristiky, ako je skóre maskulinity alebo hladina testosterónu, sa ukazujú byť lepšími prediktormi rizikového správania ako pohlavie. Napokon, neexistuje žiadna univerzálna miera averzie k riziku, ktorá by poskytovala konzistentné výsledky naprieč všetkými kontextami. Preto použitie biologického pohlavia na predpovedanie kompetencie zvládať riziko je prinajlepšom neúčinné. Viera, že riziko je zárukou úspechu, že ženy sú konzervatívne čo sa týka riskovania a že riskovanie je mužská doména, kladie ženy do neférovej situácie, v ktorej prehrajú, nech spravia čokoľvek – buď budú čeliť štatistickej diskriminácii alebo ostrakizmu. Preto, ak sú dôkazy zmiešané, je vždy lepšie posudzovať ľudí oboch pohlaví na základe ich skutočnej kompetencie a nie predpokladov, predsudkov alebo stereotypov na základe ich príslušnosti k určitej skupine.

Abstract

Because differences in risk attitudes are often quoted as one of the causes of lower earnings of women and their absence in senior positions, understanding whether risk aversion is an intrinsic, biological feature or is linked with some socio-cultural and contextual factors is of great importance for policy and education. This paper provides an overview of studies, mainly experimental, on risk aversion of women and men. First, it discusses results indicating greater risk aversion among women and linking it with biological characteristics. Then it lists studies refuting these differences or pointing to sources other than biological. The entire discussion will be framed in the context of Identity Economics (IE) suggesting that women’s risk preferences may be linked with identity and thus also with normative requirements placed on them. The main aim of the study is to examine whether commonly accepted claims are not persistent stereotypes and whether differences arise out of social, cultural or contextual rather biological causes. It presents arguments supporting the hypothesis that women are a varied group and their risk attitudes are sensitive to even slight contextual alterations.

According to the OECD, women on average earn less (e.g. in Slovakia 13.9%, 2017), are under-represented in boards (OECD average 20%, Slovakia 14%), spend twice as much time as men on unpaid household work (OECD average 271:137 min.), and in most countries there is less than 30% representation of women in parliaments (Slovakia 19%, 2014), although according to the World Bank they account for 49.5% of the global population. These are only a few selected examples of imbalances important from the perspective of both social and economic life. The answer to the question about the sources of these inequalities is a starting point for action that should provide both genders with equal chances. The main subject of the paper is risk aversion – one of the most important factors believed to differentiate women from men and affecting their incomes, social status and generally professional success. The main aim of the study is to demonstrate that risk aversion is not absolute and immune to manipulations. According to lexical definitions, risk is “a situation involving exposure to danger, a possibility that something unpleasant will happen” (Oxford Dictionaries) or “a possibility of loss or injury” (Merriam Webster). Economics defines risk aversion in narrower terms, as a feature of a person who presented with two options with the same expected utility chooses the certain or more probable one. Although economic men should be indifferent to risk, actual people of both sexes, are rather risk averse. The definition of risk, however, affects choices of measures. Most commonly used are hypothetical or real-stake lotteries (Holt, Laury 2002), less frequently questionnaires covering issues such as smoking, extreme sports, driving (Weber et al. 2002) and only occasionally field studies analysing actual risky behaviour (such as behaviour in bridge tournaments – Dreber, von Essen, Ranehill 2011; betting in dog and horse racing – Johnson, Powell 1994).

The paper shows that women are a much more diverse group than many papers claim and risk attitudes are sensitive to slight modifications, including used measures, and is strongly affected by social and cultural factors. Causes of gender differences range from biological (testosterone level, finger ratio), through socialisation, motivation and preferences, to situational factors such as the context of the study or used tools. The background of this overview is provided by Identity Economics (Akerlof, Kranton 2000; 2010) according to which identity as well as social roles and stereotypes are crucial for choices, because violating social prescriptions lead to anxiety, discomfort and ostracism, particularly when an activity (in this case risk taking) is stereotyped as a male domain. Their theory suggests that utility of a given behaviour increases when it is consistent with social prescriptions applicable to a person and decreases when behaviour violates social norms and runs counter to social stereotypes and expectations.

The history of economic studies on risk-aversion dates back to the 1950s and covers many issues including lotteries (e.g. Allais’ paradox or an older Petersburg paradox), investment experiments (e.g. Charness, Gneezy 2012) or even analysis of the “capitalistic structure of economy” (Arrow 1951: 404). Because risk is present in nearly every decision, not only economic, a possible greater risk aversion of women would adversely affect many important areas, such as investing in stocks, education, health, possession of real estate and finally choices related to employment or starting a business (Dohmen et al. 2012; Barsky et al. 1997; Guiso, Paiella 2008; Bonin et al. 2007; Dohmen et al. 2011; Schlaegel, Koenig 2014). Additionally, because it is assumed that lower risk aversion is a desirable feature, particularly among managers, women can fall victim to negative selection or even statistical discrimination.

Of course women and men are not identical, but because many of the differences important from the perspective of economics or labour market gradually disappear – particularly in countries with greater equality – we can safely assume that their sources should not be (or at least not completely) sought in biology. And since we have observed many significant changes in areas such as mathematic, intelligence or education, it seems likely that these trends will continue. Furthermore, following Hyde (2005) or Nelson (2012; 2013; 2018) examining differences between both groups, we will likely find similarities rather than unbridgeable gaps. Additionally, unobservable characteristics such as masculinity score or testosterone level prove to be better predictors of risky behaviour than sex. Finally, as we have seen there is even no universal measure of risk aversion providing consistent results across all contexts. Therefore, using biological sex as a forecast of competence in dealing with risk, as well as in many other cases, is, at best, inefficient. Believing that risk is a guarantee of success, that women are conservative when it comes to taking risk and that taking risk is a male domain, places women in an unfair situation, where whatever they do, they will lose – they will face either statistical discrimination or ostracism. Therefore, if the evidence is mixed, it is always better to judge people of both sexes based on their actual competences not on assumptions, prejudices, or stereotypes we have about them because of their affiliation to a certain group. And above all, not to demand more because we expect a woman to behave according to prescriptions that are irrelevant when hiring a man.

Keywords

Gender differences. Risk aversion. Stereotypes. Identity economics.

Bibliografické informácie (sk)

ADAMUS, Magdalena. Who doesn’t take a risk, never gets to drink champagne: women, risk and economics. Človek a spoločnosť, 2018, roč. 21, č. 2, s. 16-30.

Bibliographic information

ADAMUS, Magdalena. Who doesn’t take a risk, never gets to drink champagne: women, risk and economics. Individual and Society, 2018, Vol. 21, No. 2, pp. 16-30.

Článok v PDF

Zdieľať článok