Internetový časopis pre pôvodné teoretické a výskumné štúdie z oblasti spoločenských vied

Attitudes towards Social Security: Review of Literature

Attitudes towards Social Security: Review of Literature

Autor:

Ivana Piterová, Institute of Social Sciences, Centre of Social and Psychological Sciences of SAS, Košice, piterova@saske.sk

ISSN: 1335-3608

Abstrakt (sk)

Téme sociálneho zabezpečenia v rámci slovenského psychologického výskumu nie je venovaná náležitá pozornosť. Napriek tomu, súčasný stav sociálnej ochrany, právne aspekty sociálneho zabezpečenia alebo témy sociálnych služieb, politiky a starostlivosti sú dostatočne popísané sociológmi, ekonómami, právnikmi alebo sociálnymi pracovníkmi. Táto prehľadová štúdia ponúka obraz o postojoch k sociálnemu zabezpečeniu, nakoľko postoje sú jedným z ústredných pojmov sociálnej psychológie.

Sociálne príspevky a služby poskytované sociálnym štátom sa spájajú s mnohými predvídateľnými i nepredvídateľnými udalosťami, ako sú napr. nezamestnanosť, choroba, narodenie dieťaťa či odchod do dôchodku. Otázky, ktoré môžu výskumníkov zaujímať sú napríklad, kto má pozitívne a kto negatívne postoje k poskytovaniu príspevkov a služieb; kto si zaslúži pomoc, prečo a do akej miery; a ak existujú rozdiely v postojoch medzi krajinami, čo ich spôsobuje?

Tento príspevok je rozdelený do štyroch hlavných častí. Prvá časť ponúka stručný opis systému sociálneho zabezpečenia na Slovensku. Tento systém je rozdelený do troch podsystémov a každý z nich stojí na inom princípe. Sociálne poistenie stojí na princípe zásluhovosti; štátna sociálna podpora sa opiera o princíp rovnakosti a sociálna pomoc je postavená na princípe potrebnosti (Jurík, 2017). V rámci Európskej únie je zavedený koordinačný systém, no kvôli špecifickým podmienkam v jednotlivých krajinách, nie je zatiaľ možné vytvoriť jednotný systém sociálneho zabezpečenia.

V druhej časti sú popísané a zhrnuté jednotlivé typy sociálnych štátov v kontexte vybraných typológií. Spomenuté sú staršie typológie i ich modifikácie od autorov Esping-Andersen (1990), Leibfried, (1992), Ferrera (1996), a Bonoli (1997), no i novšie štúdie, ktoré viedli k otázke o aktuálnom počte a existencii ďalších typov sociálnych štátov, napr. Arts a Gellisen (2001) alebo Gryaznova (2013).

Definovanie postojov k sociálnemu zabezpečeniu v nadväznosti na teóriu Fishbeina a Ajzena je obsiahnuté v tretej časti príspevku. Rovnako je načrtnutá možnosť kategorizácie sociálnych postojov do troch úrovní podľa stupňa všeobecnosti. Najviac všeobecne sú postoje k sociálnemu štátu, na trochu konkrétnejšej úrovni je možné skúmať postoje k jeho jednotlivým typom, prípadne začleniť respondentov do jednej zo štyroch kategórií ako reprezentantov určitého postojového typu. V najkonkrétnejšej rovine možno zisťovať postoje k poskytovaniu sociálnych benefitov a služieb rôznym skupinám prijímateľov, ako napr. penzistom, nezamestnaným či slobodným rodičom.

V štvrtej časti sú uvedené výsledky výskumov venujúcich sa determinantom postojov k sociálnemu zabezpečeniu. Veľké množstvo z takýchto štúdií bolo realizovaných na dátach prieskumov ako European Social Survey alebo International Social Survey Program. Takéto sondy sú realizované medzinárodne, počas niekoľkých desiatok rokov, takže poskytujú príležitosť pre porovnávanie krajín, kultúrnych či historických celkov a taktiež zachytenie rozdielov v čase. Zhrnuté sú výsledky o determinantoch na individuálnej úrovni, ako je vlastný záujem, sociodemografické charakteristiky, hodnoty, interpersonálna a inštitucionálna dôvera a heuristika zásluh. Na národnej úrovni je obzvlášť veľké množstvo výskumov venujúcich sa typu sociálneho režimu, hodnotám alebo normatívnym presvedčeniam na národnej úrovni, kultúre, vnímanej spravodlivosti alebo kontextuálnym indikátorom ako sú miera nezamestnanosti, či existencia ekonomických a sociálnych rozdielov medzi obyvateľmi krajiny. Ďalšími indikátormi zahrnutými vo výskume sú napríklad hrubý domáci produkt, prípadne prerátaný Paritou kúpnej sily na jedného obyvateľa.

Záver prehľadovej štúdie prostredníctvom realizovaných výskumov odpovedá na otázku „Kto je viac podporujúci sociálne zabezpečenie?“ Vyššiu podporu prejavujú obyvatelia škandinávskych krajín so sociálno-demokratickým systémom a rovnako ľudia so sociálno-demokratickými postojmi z iných typov krajín. Tí majú taktiež vyššiu mieru interpersonálnej a inštitucionálnej dôvery a prejavujú vyššiu podporu pre redistributívnu politiku a sociálne programy. Čo sa týka sociodemografických charakteristík, viac podporujúce sú ženy, mladí ľudia, so stredoškolským vzdelaním, zo strednej sociálnej vrstvy, veriaci, politickí ľavičiari a nezamestnaní ľudia. V prípade vlastného záujmu sú to ľudia, ktorí prijímajú príspevky alebo služby a tí čo platia nižšie dane. Spomedzi hodnôt ide o ľudí s egalitárskymi, kolektivisticky orientovanými hodnotami, ako aj s hodnotami sebatranscendencie, altruizmu a zakorenenosti. Najmä vo východnej Európe hrajú dôležitú úlohu aj konzervatívne hodnoty.

Odpoveď na otázku: „Koho viac podporujeme?“, poskytujú výskumy autorov Jensen, Petersen, Koostra, Roosma, Reeskens a van Oorschot atď., ktorí sa venujú heuristikám zásluh a solidarite ľudí. Potvrdených bolo päť faktorov: kontrola, potreba, reciprocita, identita a postoj. To znamená, že viac podporujeme tých, ktorí za svoj stav alebo situáciu nemôžu, ktorí pomoc skutočne potrebujú; sú nám blízki svojou identitou; o ktorých predpokladáme, že prispievajú alebo v budúcnosti budú prispievať štátu a takých, ktorí prejavujú postoj vďačnosti za poskytnutú pomoc.

Výskum kontextuálnych faktorov prináša odpoveď na otázku „Kedy skôr podporíme poskytnutie pomoci?“ Ukazuje sa, že viac podporujeme ľavicovú politiku a egalitárske princípy v časoch krízy a vyššej nezamestnanosti a taktiež počas období existencie väčších ekonomických a sociálnych rozdielov medzi ľuďmi.

Za slabšiu stránku realizovaných prieskumov možno považovať nízky počet položiek tvoriacich škály a veľké množstvo dát, ktoré redukuje citlivosť na chyby a skresľuje výsledky. Ďalšou komplikáciou sú kontextuálne faktory, ktoré sú rôzne v jednotlivých krajinách a tým pádom môžu spôsobiť rozdiely vo výsledkoch a sťažujú ich interpretáciu. Presunutím časti pozornosti z komparatívnych výskumov na čiastočné experimenty by bolo možné zachytiť užšie spektrum vybraných faktorov a ich vzájomnú interakciu.

Pokladáme za dôležité poznať ako a či sa postoje verejnosti menia, taktiež prečo sa líšia medzi krajinami a akoby sme to mohli ovplyvniť, prípadne využiť. Vedecké skúmanie tejto problematiky vytvára pomyselný most medzi ľuďmi a sociálnym štátom a umožňuje nám formovanie sociálnej politiky v súlade s preferenciami obyvateľov. To pokladáme za jeden z dôvodov, prečo na výskume tejto témy záleží.

Abstract

There has not been enough attention given to the topic of social security in Slovak psychological research; although the state of social protection, legal aspects of social security or themes of social services, social policy and social care are well described by economists, sociologists, lawyers or social workers. The article provides an overview of the current knowledge of social security attitudes as attitudes have been a research topic of social psychology for a long time.

Social security benefits and services provided by welfare states are linked to many predictable or unpredictable events; such as unemployment, illness, birth of a child or retirement. The questions that could arise are: who has a positive or negative attitude towards providing social security benefits and services?; who deserves the help?; why and to what extent?; and if there are any causal differences between European countries.

This review is divided into four main parts. Firstly, a brief description of the social security system in the Slovak Republic is provided. The social security system consists of social insurance, state social support, and social assistance. They are based upon dissimilar principles, i.e. the principle of merit, equality and need, respectively. Within the European Union, the coordination of the social security system is applied. However, due to the specific conditions in every country, it is not possible to establish a unified social security system yet.

Secondly, the paper describes and summarizes different types of welfare states in the context of chosen typologies. It begins with the typology of Esping-Andersen (1990), Leibfried, (1992), Ferrera (1996), and Bonoli (1997) and continues with recent research that lead to the question about numbers and different types of welfare states e.g. Arts and Gellisen (2001) or Gryaznova (2013). 

Thirdly, the definition of social security attitudes in relation to Fishbein´s and Ajzen´s theory is presented. The possibility of categorizing welfare attitudes into three levels, according to the degree of generality, is outlined. The most general category is welfare state attitudes, more specific one are attitudes towards different types of welfare state. These are: Social democratic, Conservative, Liberal, and Radical. It is possible to divide people into attitudinal types and analyse their attitudes or specific traits. At the most specific level, there are attitudes towards providing benefits and services to different groups of beneficiaries, such as pensioners, the unemployed or single parents.

Finally, the results of research on determinants of social security attitudes carried out are described. The large amount of research is built on survey databases such as the European Social Survey or International Social Survey Program. These surveys have been conducted internationally over several decades and thus provide the opportunity to compare different countries as well as to capture differences over time. We focused on individual level determinants; such as self-interest, socio-demographic characteristics, values, interpersonal and institutional trust and deservingness heuristics. At the institutional level there is a considerable amount of research on welfare regimes, values and normative beliefs at a national level, culture, justice perception, contextual indicators as a level of unemployment, and the existence of economic and social disparities in countries. Other indicators that are included in the research are gross domestic product (GDP) per capita or GDP based on Purchasing Power Parity (PPP) per capita.

In conclusion, the comparison of European countries gave an answer to the question: “Who is more supportive?” The highest support for social security benefits and services is in Scandinavian countries operating a social democratic regime. Additionaly, people from other countries with social democratic attitudes show more solidarity to other people, have a higher level of trust and higher support for welfare programs and redistributive policies. When it comes to socio-demographic characteristics, those who are more supportive include:  women, young people, those with secondary education, those from the middle class, religious people, political of a left wing persuasion, and the unemployed.

In the case of self-interest, those who receive benefits and services and those who pay lower taxes are more in favour. People with egalitarian, collectivistic value orientations and values of self-transcendence, altruism and embeddedness are more supportive. Moreover, a value of conservation is significant for welfare state support mostly in Eastern Europe.

The answer to the question “who do we support?” is provided through extensive research by Jensen, Petersen, Koostra, Roosma, Reeskens and van Oorschot, who studied the heuristics of deservingness and solidarity of people. Five factors have been confirmed: control, need, reciprocity, identity and attitude.  We are more in favour of helping people we perceive not to be responsible for their situation; if we assume they contribute to the state or will do in the future, and are similar to us and express gratitude for the help they receive.

The research of contextual factors brings an answer to the question “when are we more often supportive”. More left-wing policies and egalitarian principles are expressed in times of crisis and higher unemployment, and also during periods of greater economic and social disparities amongst people.

The weaknesses of the survey research may be in the low number of items represented, and the large amount of data that reduces error sensitivity and the accuracy of results. Another difficulty may arise from contextual factors, which are different in countries and make results and their interpretation less clear. Moving some attention from robust comparative research to partial experiments would allow us to capture a narrower spectrum of selected factors and their interaction.

It is necessary to know how the attitudes are changing, why they differ among people and countries and how we could affect them. Scientific study of welfare attitudes creates the imaginary bridge between people and the welfare state and allows the formation of a welfare policy in accordance with the preferences of citizens. That is one reason why research on this topic matters.

Keywords

Attitudes. Social security. International comparative surveys.

Bibliografické informácie (sk)

PITEROVÁ, Ivana. Attitudes towards  Social Security: Review of Literature. Človek a spoločnosť, 2018, roč. 21, č. 3, s. 50-69.

Bibliographic information

PITEROVÁ, Ivana. Attitudes towards  Social Security: Review of Literature. Individual and Society, 2018, Vol. 21, No. 3, pp. 50-69.

Článok v PDF

Zdieľať článok