Internetový časopis pre pôvodné teoretické a výskumné štúdie z oblasti spoločenských vied

Changes in media culture of minorities in Slovakia between 2004 and 2017 on the basis of questionnaire research (A comparative analysis)

Changes in media culture of minorities in Slovakia between 2004 and 2017 on the basis of questionnaire research (A comparative analysis)

Autor:

Lucia Heldáková, Institute of Social Sciences, Centre of Social and Psychological Sciences of SAS, Košice, heldakova@saske.sk

ISSN: 1335-3608

Abstrakt (sk)

Rozvoj a s ním súvisiace podmienky života príslušníkov národnostných menšín na území Slovenska ovplyvňuje viacero faktorov. Hypotéza, ktorú sa snažíme v príspevku interpretovať je, že jedným z výrazných faktorov kvality života národnostných menšín je aj fungovanie a sledovanie národnostných médií. V príspevku sa zameriavame na interpretáciu miery sledovania určitej mediálnej kategórie (tlač, rozhlas, televízia) príslušnými minoritami (zúčastnenými na zbere dát), pričom vychádzame z dát dotazníkového zberu v rámci vyššie spomenutého projektu APVV. Zároveň je cieľom príspevku sledovať vývoj kultúry národnostných menšín v mediálnej sfére, ktorý zrealizujeme prostredníctvom komparácie aktuálnych výsledkov výskumu s výskumom predchádzajúceho projektu z roku 2004. Vzhľadom na národnostnú heterogénnosť Slovenska je dôležitým krokom slovenských vládnych organizácií monitorovanie a následná podpora udržiavania a ďalšieho rozvoja národnostných kultúrnych aktivít. Okrem viacerých organizácií, spolkov, divadiel, múzeí, združení, občianskych zoskupení a skupín národnostných menšín, ktoré organizujú mnohé kultúrne aktivity je kultúra menšín podporovaná aj pravidelným rádiovým i televíznym vysielaním Rozhlasu a televízie Slovenska (ďalej RTVS), zriadeného ako verejnoprávnej, národnej, nezávislej, informačnej, kultúrnej a vzdelávacej inštitúcie. Uvedenú kultúru oblasť analyzujeme vo výskume otázkou „Do akej miery, podľa Vášho názoru, sledujú príslušníci Vašej menšiny národnostnú tlač, národnostné vysielanie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie?“, kde pomocou škály (1-7 tzn. vôbec nie – priemerne – veľmi často) k jednotlivým odpovediam – tlač, rozhlas, televízia mali respondenti priradiť svoj názor. Analýza výsledkov dotazníka z aktuálneho projektu APVV potvrdila štatistickú významnosť faktora národnostnej príslušnosti tak vo vzťahu k národnostnej tlači, ako i vo vzťahu k národnostnému vysielaniu RTVS v rozhlase aj televízii. Všeobecne je pre všetky analyzované menšiny okrem Rusínov ťažiskové médium (najviac sledované) v roku 2017 vysielanie STV. Rusínska menšina vykázala najvyššiu frekvenciu sledovania v roku 2017 sledovanie rozhlasového vysielania, rovnako to v jej prípade bolo aj v roku 2004. Zmena frekvencie sledovania média nastala u dvoch skúmaných národnostných menšín – rómskej a ukrajinskej – v roku 2004 vykazovali najvyššiu frekvenciu sledovania národnostného rozhlasového vysielania RTVS, no v roku 2007 sú najvyššie hodnoty frekvencie u týchto dvoch menšín pri sledovaní televízneho vysielania STV. Na základe vypočítaného priemeru môžeme výskumné zistenia zhrnúť tvrdením, že sledovanosť národnostnej tlače a televízneho vysielania príslušníkmi minorít postupne stúpa, no sledovanie rozhlasového vysielania zaznamenalo pokles. Podmienenosť sledovaného javu nie je úplne zrejmá a pri jednotlivých národnostných menšinách sa môže líšiť. Na sledovanosť národnostných médií napríklad ukrajinskou menšinou a teda pokles sledovania najmä rozhlasového ale i televízneho vysielania zisteného u respondentov môže podľa nášho názoru vplývať populačný vývoj v rámci tejto minority - pokles počtu ukrajinského obyvateľstva na území Slovenskej republiky a na druhej strane postupná aklimatizácia rusínskej menšiny, ktorá sa po roku 1989 postupne odčleňuje od ukrajinskej menšiny a čoraz aktívnejšie sa inštitucionalizuje na území SR (s čím priamo úmerne súvisí aj zvyšovanie kultúrnych aktivít rusínskej menšiny). Tomuto faktu zodpovedá aj výrazný rast sledovania národnostnej tlače a televízneho vysielania zisteného u respondentov rusínskej menšiny. Rovnako predpokladáme, že postupný nárast počtu obyvateľstva rómskej menšiny súvisí s narastaním miery sledovania rómskeho televízneho vysielania, avšak pri tejto menšine badáme medzi rokmi 2004-2017 i napriek stúpajúcemu počtu obyvateľstva pokles sledovania národnostnej tlače a rozhlasového vysielania. Predpokladáme, že daný fakt súvisí s priemernou gramotnosťou rómskeho etnika a spôsobu života prevažnej väčšiny tohto obyvateľstva. V súvislosti so spoločensko-historickým vývojom maďarskej a českej menšiny na území Slovenska vyznačujúcim sa dlhšou (v porovnaní s ostatnými národnostnými menšinami) historickou tradíciou a teda i lepším inštitucionálnym zabezpečením menšinového života je možné konštatovať, že miera ich sledovania národnostných médií je s malými rozdielmi konštantná. Článok sumarizuje vzťah miery sledovania národnostného vysielania príslušnou menšinou je vzájomne prepojený so životom a vývojom národnostnej menšiny. Tzn. miera sledovania národnostných médií podľa ovplyvňuje život národnostných menšín a naopak vývoj a situácia národnostných menšín priamo vplýva na mieru sledovania národnostného vysielania.

Abstract

The development and associated life conditions of members of national minorities in Slovakia is influenced by several factors. This article’s hypothesis is that one of the significant factors determining the quality of life of national minorities is the degree to which minorities follow media output focussed on them. This article interprets the scale of minorities’ engagement with selected media categories (in print, radio and television) using questionnaire collection data in the APVV project. Additionally, the aim of this contribution is to monitor the development of the culture of national minorities in the media sphere through comparing the current research results with the research of the previous project from 2004. Due to the national heterogeneity of Slovakia, an important step by Slovak governmental organizations has been the monitoring and subsequent support and further development of nationality cultural activities. Besides a number of organizations, associations, theatres, museums, associations, civic groups and national minorities groups which organize many cultural activities, the minority culture is also supported by regular radio and television broadcasts on Slovak Radio and Television stations (RTVS) – which was established as a public, national, information, cultural and educational institution. Using the assumption that following the national minorities’ media output plays a major influence on the quality of life of national minorities in Slovakia, we analysed this area in research with the question "To what extent do your minority members follow minority representation in the press and in broadcasting through Slovak Radio and Slovak Television?". The analysis of the results of the questionnaire from the current APVV project confirmed the statistical significance of the minority factor both in relation to the minority press as well as in relation to the minority broadcasting of RTVS on both the radio and television. In 2017, for all the analysed minorities, except Ruthenians, the most followed medium was STV broadcasting. This marked a change especially for Roma and Ukrainian minorities away from favouring radio broadcasting in 2004 towards television broadcasting in 2017. The Ruthenian minority, as in 2004, most frequently followed radio broadcasting. On the basis of the calculated average, we may summarize the research findings that following minority press and TV broadcasting by minority members is rising gradually, while radio broadcasting is declining. However, the conditionality of the observed phenomenon is not fully apparent and may differ for individual national minorities. For example, the decline in the following of radio and television broadcasts by the Ukrainian minority, found amongst our respondents, may be influenced by their population development; a decrease in the number of the Ukrainian population in the territory of the Slovak Republic and a gradual acclimatization of the Ruthenian minority, which has been gradually separating from the Ukrainian minority since 1989 and is becoming more institutionalized in the Slovak Republic. This relates directly to the increase in the cultural activities within the Ruthenian minority. This also is reflected in our Ruthenian minority respondents who have significantly increased their following in print and television broadcasts. We also assume that the gradual increase of the Roma minority population is related to the increase in the Roma TV broadcasting ratings; although within this minority between the years 2004-2017 there has been a decrease in following print and radio broadcasting. We assume that this fact is related to the average literacy of the Roma ethnic group and the way of life of the vast majority of this population. In regards to the Hungarian and Czech minorities in Slovakia, which could be characterized within a longer and more recognized (as compared to other national minorities) historical tradition and consequently with a better institutional basis, it can be stated that the rate of their media following has been relatively constant with small fluctuations. In summary, the relationship between the rates of following of the minority press and broadcasting by the relevant minority is interrelated with the life and development of the national minority itself; and, correspondingly, this directly affects the rate of minority broadcasting.

Keywords

Media. Nationality minorities. Questionnaire research. Culture.

Bibliografické informácie (sk)

HELDÁKOVÁ, Lucia. Changes in media culture of minorities in Slovakia between 2004 and 2017 on the basis of questionnaire research (A comparative analysis). Človek a spoločnosť [Individual and Society], 2018, roč. 21, č. 4, s. 32-44.

Bibliographic information

HELDÁKOVÁ, Lucia. Changes in media culture of minorities in Slovakia between 2004 and 2017 on the basis of questionnaire research (A comparative analysis). Človek a spoločnosť [Individual and Society], 2018, Vol. 21, No. 4, pp. 32-44.

Článok v PDF

Zdieľať článok