Internetový časopis pre pôvodné teoretické a výskumné štúdie z oblasti spoločenských vied

Perception of Inter-Ethnic Relations of Slovaks, Hungarians and Roma 2004 – 2017

Perception of Inter-Ethnic Relations of Slovaks, Hungarians and Roma 2004 – 2017

Autor:

Michal Kentoš, Institute of Social Sciences, Centre of Social and Psychological Sciences of SAS, Košice, kentos@saske.sk 

Mária Ďurkovská, Institute of Social Sciences, Centre of Social and Psychological Sciences of SAS, Košice, durkovska@saske.sk 

Klara Kohoutová, Institute of Social Sciences, Centre of Social and Psychological Sciences of SAS, Košice, kohoutova@saske.sk 

ISSN: 1335-3608

Abstrakt (sk)

Cieľom príspevku je analýza interetnických vzťahov medzi Slovákmi, Maďarmi a Rómami v rokoch 2004 – 2017 na základe dát získaných na základe empirického výskumu, zameraného na ťažiskové teoretické, metodologické a praktické otázky etnicity a národnostných vzťahov (so zachovaním metodických postupov aplikovaných v empirickom výskume z roku 2004).  Problematika interetnických vzťahov, resp. vzťahu majoritného obyvateľstva a minorít v priestore strednej Európy predstavovala nielen v minulosti, ale aj v súčasnom období jednu z priorít, ktorej je v krajinách strednej a východnej Európy venovaná zvýšená pozornosť. Povaha súčasných interetnických vzťahov sa stáva čoraz viac predmetom vedeckého výskumu a prenosu výsledkov bádania do praxe. Tieto výsledky prispievajú k riešeniu možných medzietnických konfliktov, ktoré vznikajú interakciou rozdielnych kultúr v dnešnej spoločnosti. Aktuálnosť a spoločenský význam vývoja medzietnických vzťahov v Slovenskej republike je po novembri 1989 výrazne poznamenaný etnoidentifikačnými procesmi. Prvoradým záujmom predstaviteľov jednotlivých etnických menšín je zlepšiť ich postavenie a zabezpečiť uzákonenie práv príslušníkov minorít. Okrem riešenia dôležitých ekonomických, štátoprávnych, sociálnych a iných otázok sa teda v centre celospoločenského záujmu na Slovensku ocitlo aj riešenie menšinových a národnostných otázok. Československo vzniklo v roku 1918 ako štát Čechov a Slovákov s mnohými menšinami. V súčasnosti je Slovensko najviac etnicky heterogénna krajina v strednej Európe. V priebehu minulého storočia sa národnostná štruktúra v Československu výrazne zmenila – napríklad vplyv druhej svetovej vojny, presuny obyvateľstva alebo migrácie. Po páde komunistického režimu v novembri 1989 sa postupne zmenil legislatívny rámec na ochranu práv národnostných menšín. Slovensko vstúpilo do Európskej únie v roku 2004 a predtým muselo splniť kodanské kritérium v oblasti ochrany práv a národnostných menšín. Jedným z hlavných trendov v blízkej budúcnosti sa stáva schopnosť akceptovať heterogénnosť slovenskej spoločnosti ako bežný štandard. Problémy a postavenie menšín sú dlhodobou prioritou slovenskej politickej agendy.
Dáta pochádzajú z dvoch kôl výskumu národnostných menšín, ktoré sa uskutočnili v rokoch 2004 a 2017. V oboch kolách výskumu bol použitý štruktúrovaný dotazník, ktorého obsah bol v roku 2017, z dôvodu zachovania komparability, v rozhodujúcej časti identický s pôvodným dotazníkom, doplnený o niektoré ďalšie aktuálne otázky. Výskumný súbor pre potreby našej štúdie vytvorený dostupným výberom tvorilo v roku 2004 celkovo 480 respondentov. Objektom výskumu boli Slováci (160) – príslušníci majority z národnostne zmiešaných oblastí a príslušníci dvoch najpočetnejších minorít žijúcich na Slovensku: Maďari (160) a Rómovia (160). Kritériami výberu výskumnej vzorky boli: ukazovateľ národnosti, t. j. verejná deklarácia príslušnosti k menšine; pohlavie, vek a vzdelanie. Výskumný súbor v roku 2017 tvorilo 487 respondentov. Slováci boli zastúpení počtom 162, Maďarov bolo 165 a Rómov 160. Kritériá výberu výskumnej vzorky boli rovnaké ako v roku 2004.
Z prezentovaných výsledkov o intraetnických a interetnických vzťahov vyplýva viacero záverov. Hodnotenie intraetnických vzťahov prinieslo zmiešané výsledky. Kým v roku 2004 hodnotili vzájomné vzťahy vo vnútri etnického spoločenstva pozitívnejšie Maďari, v roku 2017 to boli naopak Slováci. Hodnotenia Rómov sa počas oboch kôl nemenili. Všetky intraetnické hodnotenia však mali pozitívny charakter.
V oblasti interetnických vzťahov bola situácia odlišná. Hodnotenia týkajúce sa Rómov, okrem sebahodnotenia, mali zväčša neutrálny až mierne negatívny charakter. Týkalo sa to hodnotení Slovákov k Rómom z pohľadu Rómov ako aj hodnotení Slovákov. Zaujímavými sú hodnotenia Slovákov voči Rómom a ich zmena z negatívneho pásma do neutrálneho. Pre obe hodnotenia platia pomerne veľké rozdiely v roku 2004 a takmer identické hodnoty v roku 2017. Maďarskí respondenti hodnotili Rómov mierne negatívne a to približne rovnako v oboch kolách výskumu.
Vo vzťahu k Maďarom boli hodnotenia celkovo pozitívnejšie aj keď trend medzi kolami hodnotení vykazuje klesajúcu tendenciu. Kým z hodnotenia vzťahov Slovákov k Maďarom z pohľadu minority ešte nemožno vyvodiť klesajúci trend, vzťah Maďarov k Slovákom uvedenú skutočnosť potvrdzujú. Vzájomné hodnotenia Slovákov a Maďarov vykazovali pomerne veľké rozdiely v roku 2004, avšak v roku 2017 boli veľmi podobné. Aj hodnotenia Rómov voči Maďarom mali klesajúcu tendenciu z pozitívnych k neutrálnym hodnotám.
Aj napriek tomu, že predložená štúdia neanalyzuje dôvody hodnotení interetnických vzťahov, hodnotenia z roku 2017 vykazujú menšiu variabilitu medzi hodnoteniami rôznych etnických skupín. Súvisí to s ustálením interetnických vzťahov, pokojnejším politickým dialógom ako aj prítomnosťou vonkajšej etnickej hrozby v podobe migračnej krízy. Ak opomenieme z literatúry dobre známy fakt o pozitívnejšom sebaobraze a kritickejšom hodnotení iných, vzťahy Rómov so Slovákmi nadobúdajú v súčasnosti maximálne neutrálnu hodnotu. Naopak vzťahy Maďarov majú stále pozitívne charakteristiky.

Abstract

The aim of the contribution is to analyse interethnic relations between Slovaks, Hungarians and Roma people in 2004-2017 based on empirical research data focused on the theoretical, methodological and practical issues of ethnicity and ethnic relations. The issue of interethnic relations, or to be more precise the relations between the majority and minorities in the central Europe area, represents not only a past concern but also currently one of the priorities for the countries of central and Eastern Europe. The character of contemporary interethnic relationships is becoming more and more a subject of scientific research whose results are being translated into practice. These results contribute to solutions to possible inter-ethnic conflicts that arise from the interaction of different cultures in today's society. After November 1989, the social significance of interethnic relations has been marked by ethno-identification processes in the Slovak republic. The primary interest of individual minority representatives is to improve their position and secure the enactment of their rights. At the centre of societal interest in Slovakia are apart from economic and social issues also minority issues. Czechoslovakia was founded in 1918 as a state of Czechs and Slovaks with many minorities. Today, the Slovak Republic, one of the successor states of Czechoslovakia, is one of the most ethnically heterogeneous countries in central Europe. During the last century, the national composition in Czechoslovakia significantly changed through the influence of World War II and population transfers or migrations. After the fall of the communist regime in November 1989, the legislative framework for the protection of the rights of national minorities gradually changed. Slovakia entered the European Union in 2004, and before that it had to meet the Copenhagen criterion in the area of protection of rights and national minorities. One of the main issues in the near future is the ability to accept the heterogeneity of Slovak society as a normal standard. Roma and Hungarian minorities are an indicator of the problem in Slovakia, today. The problems and status of minorities are a long-term priority of the Slovak political agenda. Today, Slovakia ranks among European countries with relatively advanced legislation for the protection of national minorities. Through its approach to minorities it meets the criteria of international organizations for a modern European and liberal democracy. Data was collected in the second half of 2004 and 2017 in all regions of Slovakia. In 2004, a total of 480 respondents were surveyed for the needs of our study. The subjects of the survey were Slovaks (160) and the two most numerous minorities living in Slovakia: the Hungarians (160) and the Roma (160). The selection criteria for the research sample were: nationality indicator, t. j. public declaration of belonging to the minority; gender, age and education. In 2017 the total quota sample in our research consists of 487 adult respondents: 162 Slovaks, 165 Hungarians and 160 Roma. Several conclusions follow from the presented results of intra-ethnic and interethnic relations. The evaluation of intra-ethnic relations has produced mixed results. While in 2004 Hungarians were more positive about the relations inside their ethnic community, in 2017 it was Slovaks. The Roma assessments didn’t change over these two rounds. However, all intra-ethnic evaluations were positive. The situation was different in the area of interethnic relations. The evaluations of Roma people, except self-assessment, were mostly neutral to slightly negative character. It relates to the Slovaks evaluation of Roma people as well as Roma people of Slovaks. What is interesting is Slovaks evaluations towards the Roma people and the change from the negative zone to the neutral one. For both evaluations relatively large differences apply in 2004 and almost identical values in 2017. Hungarian respondents rated the Roma people slightly negative, approximately the same in both rounds of research. In relation to Hungarians, the ratings were generally more positive, although the trend between the evaluation rounds shows a decreasing trend. While from the point of the minority view, the Slovaks' relationship to the Hungarians cannot be deduced from the downward trend yet; the relations between Hungarians and Slovaks confirms this fact. The relations of Slovaks and Hungarians showed relatively large differences in 2004 but were very similar in 2017. Even the Roma ratings to the Hungarians had a decreasing trend from positive to neutral. Even though this contribution doesn’t analyse the reasons for evaluating interethnic relations, the 2017 ratings show less variability among the different ethnic group ratings. It is related to the stabilization of interethnic relations, a more peaceful political dialogue and the presence of an external ethnic threat in the form of a migratory crisis. If we ignore the well-known fact in literature of a more positive self-image and a more critical assessment of others, the relations between the Roma people and the Slovaks are at a maximum neutral value now. Vice versa, Hungarian relations still have positive characteristics.

Keywords

Interethnic relations. Slovakia. Roma. Hungarians. Slovaks. Empirical research.

Bibliografické informácie (sk)

KENTOŠ, Michal – ĎURKOVSKÁ, Mária – KOHOUTOVÁ, Klara. Perception of Inter-Ethnic Relations of Slovaks, Hungarians and Roma 2004 – 2017. In Človek a spoločnosť [Individual and Society], 2018, roč. 21, č. 4, s. 16-31.

Bibliographic information

KENTOŠ, Michal – ĎURKOVSKÁ, Mária – KOHOUTOVÁ, Klara. Perception of Inter-Ethnic Relations of Slovaks, Hungarians and Roma 2004 – 2017. In Človek a spoločnosť [Individual and Society], 2018, Vol. 21, No. 4, pp. 16-31.

Článok v PDF

Zdieľať článok