Internetový časopis pre pôvodné teoretické a výskumné štúdie z oblasti spoločenských vied

Creating the “Aspects of Presenting Alcohol Related Posts on Facebook” Methodology for College Students

Creating the “Aspects of Presenting Alcohol Related Posts on Facebook” Methodology for College Students

Autor:

Monika Magdová, Institute of Pedagogy and Psychology, Faculty of Humanities and Natural Sciences, University of Prešov, monika.magdova@unipo.sk

Miroslava Bozogáňová, Institute of Pedagogy and Psychology, Faculty of Humanities and Natural Sciences, University of Prešov, miroslava.bozoganova@unipo.sk

doi: https://doi.org/10.31577/cas.2019.02.555 


ISSN: 1335-3608

Abstrakt (sk)

Východiská: Sociálne siete, konkrétne Facebook sú súčasťou života takmer každého jedinca a okrem vyhľadávania ľudí, vytvárania priateľstiev či komunikácie umožňujú aj sebaprezentovanie (fotky, statusy, videá). Súčasťou toho, najmä u mladých ľudí, môže byť aj prezentovanie rizikových foriem správania (napr. konzumácie alkoholu), ktoré môžu mať priamy (postoje) alebo nepriamy (normatívne presvedčenia) vplyv na správanie. Bolo zistené, že príspevky prezentujúce užívanie alkoholu posilňujú následnú rizikovú konzumáciu u jedincov, ktorí takýto príspevkov zahliadli. Vysvetľované je to sociálnym tlakom k určitému typu správania, ktorý v najväčšej miere zastupujú práve priatelia, ktorí sebaprezentujú a sebaodhaľujú na Facebooku to, čo majú radi (konzumácia alkoholu, bujaré večierky, párty). Takéto prepojenie Facebooku a alkoholu je teda podrobne teoreticky a kvalitatívne rozpracované. Avšak z preštudovanej literatúry nie je známa metodika, ktorá by sa venovala danému prepojeniu. Cieľ: Cieľom bolo pripraviť metodiku merajúcu prepojenie Facebooku a alkoholu pre potreby ďalšieho skúmania danej problematiky v kontexte významných sociálno-psychologických faktorov. Metódy: Dotazník pozostávajúci zo socio-demografických premenných (rod, vek, univerzita, rok štúdia) a 38 položiek týkajúcich sa prepojenia Facebooku a alkoholu, ktoré boli: a) doslovne prebrané z uskutočnených výskumov (Alhabash a kol., 2016); b) odvodené z načrtnutých tém (Huang a kol., 2014; Westgate a kol., 2014; Rodrique a kol., 2016; Hutton et al., 2016; Barnes a kol., 2016), ktoré boli kvalitatívne spracované na základe diskusií prebiehajúcich vo fokusových skupinách; c) doplnené vlastnými položkami, ktoré logicky chýbali a dopĺňali skúmaný kontext (týkajúce sa samotného jedinca a jeho prispievania na Facebooku, všeobecného prispievania priateľov, deskriptívnych noriem, pravdivosti prezentovaných príspevkov na Facebooku). Úlohou respondentov bolo označiť na 5-bodovej Likertovej škále, do akej miery je daný výrok pre nich vystihujúci (5) alebo nevystihujúci (1). Výskumný súbor: Výskumná vzorka pozostávala zo160 vysokoškolákov z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (66,3%; n = 106) a Prešovskej univerzity (33,8%; n = 54) (86,9% žien; M=21,20; SD=1,44). Respondenti pochádzali prevažne z druhého a tretieho roka štúdia. Výber výskumného súboru sa uskutočnil na základe príležitostného výberu. Základným kritériom zberu dát bola ochota vyučujúcich ako aj vysokoškolákov participovať na výskume. Response rate bola 60%. Zber dát prebiehal začiatkom roka 2016. Analýza dát: Na redukciu počtu položiek a odhalenie faktorovej štruktúry nami skonštruovanej metodiky bola využitá metóda faktorovej analýzy (principal axis factoring). Na štatistickú analýzu boli využívané jednotlivé položky. V rámci faktorovej analýzy sme sa riadili jednotlivými kritériá pre priradenie položiek do extrahovaných faktorov: a) vlastné čísla korelačnej matice väčšie ako 1; b) faktorové nabitie položiek s minimálnou hodnotou 0,5; c) vyradenie položiek, ktoré dosahovali minimálne v dvoch faktoroch hodnoty nasýtenia ≥ 0.3; d) vyradenie položiek, ktoré boli konceptuálne neakceptovateľné; e) minimálny počet položiek vo faktore musel byť 3. Výsledky: Faktorová analýza bola celkovo vykonaná trikrát z dôvodu postupného vylučovania položiek vzhľadom na nesplnenie kritérií pre zaradenie do faktora. V prvom kroku faktorovej analýzy bolo odhalených 11 faktorov, sutinový graf odhalil zlom po štvrtom faktore. Na základe nesplnenia kritérií však bolo 19 položiek vylúčených. V druhom kroku bola zopakovaná metóda faktorovania podľa hlavných osí s rotáciou oblimin bez vylúčených položiek a poukázala na existenciu 6 faktorov. Sutinový graf odhalil zlom po druhom faktore. Na základe nesplnenia kritérií bolo vylúčených ďalších 10 položiek. V treťom kroku bolo faktorovania podľa hlavných osí s rotáciou oblimin zopakované bez vylúčených položiek a odhalilo existenciu 3 faktorov vysvetľujúcich 31,26%; 11,03% a 5,71% variancie. Scree plot poukázal na zlom po druhom faktore. Na základe nesplnenia kritérií boli vylúčené 4 položky (dve položky mali eigenvalue menšiu ako 0,5; jeden faktor obsahoval iba 1 položku; jedna položka logicky vysvetľovala lepšie druhý faktor, avšak jej faktorové nabitie pre druhý faktor bolo nízke). Ostatné položky definovali a vysvetľovali adekvátne extrahované faktory. Výsledkom boli 2 faktory. Prvý faktor bol pomenovaný ako atraktivita príspevkov s alkoholom (motivácia k užívaniu alkoholu po zhliadnutí facebookového príspevku s alkoholom) a pozostával z 3 položiek. Alfa koeficient predstavoval hodnotu 0,87. Druhý faktor predstavuje výskyt príspevkov s alkoholom u facebookových priateľov a pozostáva z 3 položiek. Alfa koeficient predstavuje hodnotu 0,74. Limity: prierezový dizajn zberu dát, príležitostný výber vzorky obmedzený ochotou vyučujúcich podieľať sa na zbere dát; prevažujúci počet žien vo výskumnej vzorke. Záver: Výsledkom štatistických analýz je metodika „Aspekty prezentovania s alkohol súvisiacich príspevkov na Facebooku“ pozostávajúca zo 6 položiek, ktoré predstavujú 2 faktory. Odporúčame opätovne overenie vytvorenej metodiky a jej následne využívanie v rámci skúmania daného kontextu v súvislosti s ďalšími sociálno-psychologickými faktormi.

Abstract

Background: Social networks, in particular Facebook, are part of the lives of almost every individual, and in addition to searching for people, making friends or communicating, they also enable self-presentation (photos, statuses, videos). Part of this, especially among young people, may be the presentation of risky forms of behavior (e.g. alcohol consumption) that may have direct (attitudes) or indirect (normative beliefs) effects on behavior. It has been found that contributions presenting alcohol use reinforce subsequent risk consumption in individuals who have seen such contributions. This is explained by the social pressure to conform to a certain type of behavior which is most often represented by friends who self-present and self-reveal on Facebook what they prefer (such as alcohol consumption and parties). Such a link between Facebook and alcohol is therefore elaborated in theory and quality. However, there is no known methodology from the literature to address the link. Objective: The aim was to prepare a methodology measuring the interconnection of Facebook and alcohol for the purposes of further investigation of the issue in the context of significant socio-psychological factors. Methods: A questionnaire consisting of socio-demographic variables (gender, age, university, year of study) and 38 items related to Facebook and alcohol linkage; which were: a) taken from conducted research (Alhabash et al., 2016); b) derived from the outlined topics (Huang et al., 2014; Westgate et al., 2014; Rodrique et al., 2016; Hutton et al., 2016; Barnes et al., 2016), which were qualitatively elaborated on through discussion in focus groups; c) supplemented by items that logically lacked and complemented the examined context (concerning the individual themselves and their contribution to Facebook, the general contribution of friends, the descriptive norms, and the truthfulness of the presented contributions on Facebook). The respondents’ task was to mark on the five-point Likert scale the extent to which they agree or disagree with a given statement (1 - strongly disagree; 5 – strongly agree). Research sample: The research sample consisted of 160 college students from Pavol Jozef Šafárik University (66.3%; n = 106) and Prešov University (33.8%; n = 54) (86.9% of women; M = 21.20; SD = 1.44). The respondents came mainly from the second and third year of study. The selection of the research sample was made on an occasional basis. The basic criterion for data collection was the willingness of both teachers and university students to participate in research. The response rate was 60%. Data collection was carried out at the beginning of 2016. Data analysis: Factor analysis (principal axis factoring) was used to reduce the number of items and reveal the factor structure of our methodology. Individual items were used for statistical analysis. Within the factor analysis, we followed the individual criteria for assigning items to the extracted factors: a) the correlation matrix's own numbers greater than 1; (b) factor charge of items with a minimum value of 0,5; (c) discarding items which have at least two saturation values ≥ 0.3; (d) discarding items that were conceptually unacceptable; e) The minimum number of items in the factor had to be 3. Results: Overall, factor analysis was performed three times due to the gradual exclusion of items due to failure to meet the criteria for inclusion in the factor. In the first step of the factor analysis, 11 factors were revealed, the scree plot revealed a fourth factor break. However, 19 items were excluded based on non-compliance. In a second step, the principal axis factoring analysis with oblimin rotation was repeated to eliminate the excluded items and pointed to the existence of 6 factors. The scree plot revealed a break after the second factor. An additional 10 items were excluded based on non-compliance. In the third step, the principal axis factoring with oblimin rotation was repeated without excluding items and revealed the existence of 3 factors explaining 31.26%; 11.03% and 5.71% variance. The Scree plot pointed to the second-factor break. 4 items were excluded based on non-compliance (two items had eigenvalue less than 0.5; one factor contained only 1 item, one item logically explained a better second factor, but its factor charge for the second factor was low). Other items have defined and explained adequately extracted factors. The result was 2 factors. The first factor was named as the attractiveness of the alcohol related post (motivation to use alcohol after seeing a Facebook post with alcohol) and consisted of 3 items. The alpha coefficient was 0.87. The second factor was named the incidence of alcohol related Facebook posts of friends and consists of 3 items. The alpha coefficient is 0.74. Limits: cross-sectional data collection design, occasional sampling limited by teachers' willingness to participate in data collection; the prevailing number of women in the research sample. Conclusion: The result of the statistical analysis is the methodology of "Aspects of Presenting Alcohol Related Posts on Facebook", consisting of 6 items that represent 2 factors. We recommend re-validating the developed methodology and its subsequent use in the context in relation to other socio-psychological factors.

Bibliografické informácie (sk)

MAGDOVÁ, Monika – BOZOGÁŇOVÁ, Miroslava. Creating the “Aspects of  Presenting Alcohol Related Posts on Facebook” Methodology for College Students.  In Človek a spoločnosť [Individual and Society], 2019, roč. 22, č. 2, s. 28-42. doi: https://doi.org/10.31577/cas.2019.02.555 

Bibliographic information

MAGDOVÁ, Monika – BOZOGÁŇOVÁ, Miroslava. Creating the “Aspects of  Presenting Alcohol Related Posts on Facebook” Methodology for College Students.  In Človek a spoločnosť [Individual and Society], 2019, Vol. 22, No. 2, s. 28-42. doi: https://doi.org/10.31577/cas.2019.02.555 

Článok v PDF

Zdieľať článok