Internetový časopis pre pôvodné teoretické a výskumné štúdie z oblasti spoločenských vied

The progress that motivates - when we want to: Perceived progress as a mediator of the relationship between self-concordance and ongoing effort expenditure

The progress that motivates - when we want to: Perceived progress as a mediator of the relationship between self-concordance and ongoing effort expenditure

Autor:

Pavol Kačmár, Department of Psychology, Faculty of Arts, Pavol Jozef Šafárik University in Košice, pavol.kacmar@upjs.sk

Ladislav Lovaš, Department of Psychology, Faculty of Arts, Pavol Jozef Šafárik University in Košice, ladislav.lovas@upjs.sk

Marcela Bobková, Department of Psychology, Faculty of Arts, Pavol Jozef Šafárik University in Košice, bobkova.marcela@gmail.com

doi: https://doi.org/10.31577/cas.2019.02.554 


ISSN: 1335-3608

Abstrakt (sk)

Prezentovaná štúdia skúma predpoklad, že vnímaný pokrok mediuje vzťah medzi sebakonkordanciou a pokračujúcim vynakladaným úsilím. Podľa Sheldona a Elliota (1999) tvorí dosahovanie cieľa pozitívny vzťah medzi motiváciou, úsilím a dosiahnutým pokrokom. Motivácia pozitívne ovplyvňuje vynakladanie úsilia čo sa prejaví v dosiahnutom pokroku k cieľu. Avšak, keď dosahovanie cieľa trvá dlhší čas, jeho súčasťou sa stáva opakované monitorovanie dosiahnutého pokroku a výsledok monitorovania môže ovplyvňovať ďalšie vynakladanie úsilia (Carver & Scheier, 2016; Uy, Foo, & Ilies, 2015). Teda, na jednej strane úsilie, ktoré bolo vynaložené pri dosahovaní cieľa ovplyvňuje aktuálny stav. Na druhej strane má na pokračujúce (následné) vynakladanie úsilia dôsledky vnímaný pokrok. V skutočnosti sa ukázalo, že vnímaný pokrok môže mať nejednoznačný efekt na ďalšie dosahovanie cieľa (Fishbach, Eyal, & Finkelstein, 2010). V niektorých prípadoch čiastkový úspech má za následok zvýšenie úsilia, v niektorých prípadoch sa zvýšenie úsilia prejavuje skôr po zistení, že doterajší postup nezodpovedá očakávaniam. Hlavným cieľom štúdie bolo overiť vzťah medzi autonómnou vs. kontrolovanou motiváciou a vynakladaným úsilím v prebiehajúcom dosahovaní cieľa v štádiu, keď sa súčasťou postupu k cieľu stáva aj zisťovanie pokroku. Konkrétne, či je vnímaný pokrok významným mediátorom vzťahu autonómnej motivácie (sebakonkordancie) a pokračujúceho úsilia. Toto zameranie na motiváciu môže prispieť k hľadaniu vysvetlenia, za akých okolností dosiahnutý čiastkový pokrok vyvoláva niekedy zvýšenie a niekedy zníženie úsilia v ďalšom postupe smerom k cieľu.

V našej štúdii bol formulovaný predpoklad, že naše dáta budú v súlade s jednoduchým mediačným modelom predpokladajúcim, že vnímaný pokrok vysvetľuje varianciu medzi sebakonkordanciou a vynakladaným úsilím, a to prierezovo aj longitudinálne (H1). Okrem toho bolo naším očakávaním, že sebakonkordancia bude v pozitívnom vzťahu s vnímaným pokrokom (H2) a vnímaný pokrok bude vo vzťahu s úsilím (H3), avšak, vzhľadom na to, že pre tento vzťah sú možné obidva smery, overenie tohto problému bolo čiastkovým cieľom tejto štúdie.

S cieľom dôkladne overiť túto problematiku, bola realizovaná jedna exploratívna (N=280); a dve doplnkové konfirmačné štúdie, prierezová konceptuálna replikácia s N= 191 stredoškolskými študentmi a longitudinálna štúdia s vysokoškolskými študentmi prvého ročníka (analyzovaná longitudinálne, N=135; aj prierezovo – meranie 1 na začiatku semestra, N=245, vs. meranie 2 na konci semestra, N=190).

Výsledky jednoduchej mediačnej analýzy v štúdii 1 indikujú, že pokrok vysvetľuje varianciu medzi sebakonkordanciou a úsilím. Čím bol cieľ viac sebakonkordantný, tým bol dosiahnutý väčší pokrok, a tým väčšie bolo vynaložené úsilie. Priamy efekt sebakonkordancie na úsilie bol signifikantný (b = .071, SE = .019, 95 % CI [.034, .108]) a nepriamy efekt sebakonkordancie cez pokrok k cieľu na úsilie bol tiež signifikantný (b = .026, SE = .009, 95 % CI [.011, .046]). Výsledky štúdie 2 boli v súlade s štúdiou 1. Vnímaný pokrok vysvetľoval varianciu medzi sebakonkordanciou a úsilím. Priamy efekt sebakonkordancie na úsilie nebol signifikantný (b = .036, SE = .056, 95 % CI [-.074, .146]) a nepriamy efekt sebakonkordancie cez pokrok k cieľu na úsilie bol signifikantný (b = .201, SE = .045, 95 % CI [.118, .296]). V štúdii 3 sa merania uskutočňovali dvakrát, na začiatku semestra a na konci semestra. Analýza dát na začiatku semestra ukázala, že priamy efekt sebakonkordancie na úsilie bol signifikantný (b = .173, SE = .046, 95 % CI [.083, .262]). Nepriamy efekt sebakonkordancie cez pokrok k cieľu na úsilie bol tiež signifikantný (b = .103, SE = .0,23, 95 % CI [.062, .153]). Analýza dát na konci semestra ukázala, že priamy efekt sebakonkordancie na úsilie nebol signifikantný. Nepriamy efekt sebakonkordancie cez pokrok k cieľu na úsilie bol signifikantný (b = .132, SE = .046, 95 % CI [.041, .222]). Výsledky štúdie 3 boli v obidvoch meraniach v súlade s predchádzajúcimi štúdiami. Výsledky longitudinálnej analýzy boli v súlade s predchádzajúcimi výsledkami, len keď bol použitý oddelený index autonómnej motivácie. Pri použití indexu sebakonkordancie, priamy efekt sebakonkordancie na úsilie nebol signifikantný (b = -.024, SE = .054, 95 % CI [-.132, .083]). Signifikantný nebol ani nepriamy efekt sebakonkordancie cez pokrok k cieľu na úsilie (b = .038, SE = .035, 95 % CI [-.031, -.107]). Avšak, keď bola autonómna a kontrolovaná motivácia analyzovaná oddelene, ako navrhuje napríklad Koestner et al. (2008), úplná mediácia bola zistená s indexom autonómnej motivácie. Vnímaný pokrok úplne medioval vzťah medzi premennými. Priamy efekt autonómnej motivácie na úsilie nebol signifikantný (b = .111, SE = .101, 95 % CI [-.088, .310]), zatiaľ čo nepriamy efekt autonómnej motivácie cez pokrok k cieľu na úsilie bol signifikantný (b = .155, SE = .062, 95 % CI [.039, .282]).

V skratke, preukázalo sa, že vnímaný pokrok buď čiastočne (štúdie 1 a 3) alebo úplne (štúdie 2 a 3) medioval vzťah medzi sebakonkordanciou a úsilím. Okrem toho, výsledky longitudinálnej štúdie tento model výsledkov potvrdili, hoci len vtedy, keď sa použil samostatný index autonómnej motivácie. Výsledky boli v súlade s predikciou, že vnímaný pokrok pri dosahovaní cieľa mediuje vzťah medzi sebakonkordanciou a vynakladaným úsilím. Okrem toho, sebakonkordancia aj vnímaný pokrok pri dosahovaní cieľa boli v pozitívnom vzťahu s vynakladaným úsilím.

Abstract

The present study examines the proposal that perceived progress mediates the relationship between self-concordance and continued effort expenditure. According to Sheldon and Elliot (1999), goal-striving consists of a positive relationship between motivation, effort and goal attainment. There is a positive influence of motivation on the applied effort which is reflected in the progress in goal attainment. However, when goal pursuit is prolonged, the repeated monitoring of goal progress takes place and the result of this monitoring may influence further effort expenditure (Carver & Scheier, 2016; Uy, Foo, & Ilies, 2015). Accordingly, on the one hand, the actual state is influenced by the effort that has been exerted. On the other hand, perceived progress has some implications for the ongoing (consequent) effort. In fact, it was shown that the effect of perceived progress on further goal striving can be ambiguous (Fishbach, Eyal, & Finkelstein, 2010). In some cases, partial success results in increased effort, however, in other cases, the increase in effort is more apparent when previous progress does not meet expectations. The main aim of the present study was to verify the relationship between autonomous vs. controlled motivation and exerted effort in continuing goal achievement at the stage where the monitoring of goal progress is part of further goal attainment. In particular, if perceived progress acts as a mediator in the relationship between autonomous motivation (self-concordance) and ongoing effort. This focus on motivation can shed some light on why the achievement of partial progress sometimes leads to an increase and sometimes to a decrease in the consequent effort towards a goal.

In our study, it was hypothesized that our data are in line with a simple mediation model proposing that perceived progress accounts for the variance between self-concordance and effort expenditure, both cross-sectionally and longitudinally (H1). Additionally, it was expected that self-concordance is positively related to perceived progress (H2), and perceived progress is related to the effort (H3). However, as both directions are possible regarding this relationship, a further corroboration of this issue was the additional aim of this study.

In order to corroborate this issue thoroughly, one exploratory (N=280); and two additional confirmatory studies were conducted, a cross-sectional conceptual replication with N=191 high school students and longitudinal study with first-year undergraduate university students (analyzed both longitudinally, N=135; and cross-sectionally - measurement 1 at the beginning of the semester, N=245, vs. measurement 2 at the end of the semester, N=190).

The results of the simple mediation analysis in study 1 have indicated that progress accounts for the variance between self-concordance and effort. The more self-concordant the goal was, the more progress was made, and the more effort was put in. The direct effect of self-concordance on effort was significant (b = .071, SE = .019, 95 % CI [.034, .108]); and the indirect effect of self-concordance through goal progress on effort was significant as well (b = .026, SE = .009, 95 % CI [.011, .046]). The pattern of results from study 2 was in line with study 1. Perceived progress accounted for the variance between self-concordance and effort. The direct effect of self-concordance on effort was not significant (b = .036, SE = .056, 95 % CI [-.074, .146]); and the indirect effect of self-concordance through goal progress on effort was significant (b = .201, SE = .045, 95 % CI [.118, .296]). In study 3, measurements were carried out twice, at the beginning of the semester, and at the end of the semester. Analysis of data at the beginning of the semester showed that the direct effect of self-concordance on effort was significant (b = .173, SE = .046, 95 % CI [.083, .262]). The indirect effect of self-concordance through goal progress on the effort was significant as well (b = .103, SE = .0,23, 95 % CI [.062, .153]). Analysis of data at the end of the semester showed that the direct effect of self-concordance on effort was not significant (b = .026, SE = .051, 95 % CI [-.074, .126]). The indirect effect of self-concordance through goal progress on effort was significant (b = .132, SE = .046, 95 % CI [.041, .222]). The results of study 3 at both measurement points were, therefore, in line with previous studies. The results of the longitudinal analysis were in line with previous results although only when the separate index of autonomous motivation was used. Using self-concordance index, the direct effect of self-concordance on effort was not significant (b = -.024, SE = .054, 95 % CI [-.132, .083]). Nor was the indirect effect of self-concordance through goal progress on effort (b = .038, SE = .035, 95 % CI [-.031, -.107]). However, when analyzing the autonomous and controlled motivations separately, as suggested e.g. by Koestner et al. (2008), full mediation occurred with the index of autonomous motivation. Perceived progress fully mediated the relationship between the variables. The direct effect of autonomous motivation on effort was not significant (b = .111, SE = .101, 95 % CI [-.088, .310]) while indirect effect of autonomous motivation through goal progress on effort was significant (b = .155, SE = .062, 95 % CI [.039, .282]).

To sum up, it has been shown that perceived progress either partially (studies 1 and 3) or fully (studies 2 and 3) mediated the relationship between self-concordance and effort. Furthermore, the results of the longitudinal study corroborated this pattern of results; although only when the separate index of autonomous motivation was used. The results were in line with the prediction that perceived progress mediates the relationship between self-concordance and consequent effort. Furthermore, both self-concordance and perceived progress were positively related to effort expenditure.

Keywords

Self-concordance. Autonomous vs. controlled motivation. Perceived progress. Effort expenditure. Simple mediation analysis.

Bibliografické informácie (sk)

KAČMÁR, Pavol – LOVAŠ,  Ladislav – BOBKOVÁ, Marcela. The progress that motivates - when we want to:  Perceived progress as a mediator of the relationship between self-concordance and ongoing effort expenditure. In Človek  a spoločnosť [Individual and Society], 2019, roč. 22, č. 2, s. 10-27. doi: https://doi.org/10.31577/cas.2019.02.554

Bibliographic information

KAČMÁR, Pavol – LOVAŠ,  Ladislav – BOBKOVÁ, Marcela. The progress that motivates - when we want to:  Perceived progress as a mediator of the relationship between self-concordance and ongoing effort expenditure. In Človek  a spoločnosť [Individual and Society], 2019, Vol. 22, No. 2, pp. 10-27. doi: https://doi.org/10.31577/cas.2019.02.554

Článok v PDF

Zdieľať článok