Internetový časopis pre pôvodné teoretické a výskumné štúdie z oblasti spoločenských vied

Možnosti vzdelávania národnostných menšín (v materinskom jazyku) na Slovensku v rokoch 1945 - 1948

Possibilities of education of ethnic minorities (in their mother language) in Slovakia during years 1945 – 1948

Autor:

Soňa Gabzdilová, Spoločenskovedný ústav SAV, Košice, gabzdil@saske.sk

ISSN: 1335-3608

Abstrakt (sk)

Úsilím československej vlády a rozhodujúcich  politických subjektov bolo, aby po skončení 2. svetovej vojny bola Československá republika obnovená ako národný štát Čechov a Slovákov bez neslovanských minorít, Nemcov a Maďarov. Na základe záverov Postupimskej konferencie boli príslušníci nemeckej minority z republiky vysídlení.  Transferu predchádzalo odobratie československé štátne občianstva podľa dekrétu prezidenta republiky č. 33/1945 ZB. z. a n., ktoré sa vzťahovalo aj na osoby maďarskej národnosti.  Nemci, ktorých po vysídlení na Slovensku ostalo približne 25 000, v sledovanom období nemali možnosť vzdelávať sa vo svojom materinskom jazyku. Jedno zo základných menšinových práv im bolo upierané až do začiatku 90. rokov 20. storočia. V oblasti vzdelávania bola situácia Maďarov rovnaká, ako v prípade nemeckého obyvateľstva – v jazyku maďarskom v rokoch 1945 – 1948 sa nevyučovalo na žiadnom stupni škôl. Stav sa začal postupne meniť koncom roka 1948, paradoxne v období diktátu jedinej politickej strany – Komunistickej strany Československa. K celkovému obratu postavenia maďarskej menšiny v Československej republike došlo pod vplyvom medzinárodného vývoja v strednej Európe, keď sa Maďarsko a Československo ocitli v tzv. socialistickom tábore, pod dominaciou Sovietskeho zväzu.  V odlišnej situácii žili v tej dobe na Slovensku Ukrajinci a Rusíni, deti ktorých mohli získavať vedomosti vo svojom materinskom jazyku v materských a ľudových školách, meštiankach i na stredných vzdelávacích inštitúciách. Situáciu však komplikovala nejednotná jazyková orientácia Ukrajincov a Rusínov. 

Abstract

Czechoslovakian government and leading political parties decided, that after the end of the world war II Czechoslovak Republic will be renewed as the national state of Czechs and Slovaks without non-Slavic minorities – Germans and Hungarians. On the base of conclusions of Potsdam Conference were members of German minority deported. Deportation was preceded by loss of state citizenship according to Decrete of President of Republic no. 33/1945 ZB. Z. a. n. On the base of cited Decree, also ethnic Hungarians lost Czechoslovak citizenship. Number of Germans who after deportations remained in Czechoslovakia was approximately 25 000. These persons were denied education in their mother tongue. This, one of the elementary rights, was denied them till beginning of twentieth century. In the sphere of education situation of Hungarians was same – teaching in the Hungarian language was not realized during years 1945 – 1948 in any tape of schools. Situation began gradually change at the end of year 1948, paradoxically in the period of dictate of one political party – Communist Party of Czechoslovakia. General turn-over in the status of Hungarian minority in Czechoslovakia was initiated by geopolitical change in the Central Europe, when Hungary and Czechoslovakia found themselves in so called socialist camp, dominated by Soviet Union. In different situation lived during this period Ukrainians and Ruthenians, whose children have right to educated in their mother tongue in educational institutions for children, in elementary schools and in high schools. However, situation of these children was complicated by differing opinions toward use of language.

Keywords

Education. Ethnic minorities. 1945 - 1948.

Bibliografické informácie (sk)

GABZDILOVÁ, Soňa. Možnosti vzdelávania národnostných menšín (v materinskom jazyku) na Slovensku v rokoch 1945 - 1948. Človek a spoločnosť, 2000, roč. 3, č. 1.

Bibliographic information

GABZDILOVÁ, Soňa. Possibilities of education of ethnic minorities (in their mother language) in Slovakia during years 1945 – 1948. Individual and Society, 2000, Vol. 3, No. 1.

Článok v PDF

Zdieľať článok